Informy EMN

Inform zhŕňa hlavné zistenia štúdie o prilákaní študentov z tretích krajín, čo predstavuje pre EÚ alternatívu k nelegálnej migrácii a príspevok ku konkurencieschopnejšiemu hospodárstvu EÚ. Aké konkrétne politiky a postupy zaviedli členské štáty na prilákanie zahraničných študentov? Existujú nejaké osobitné stimuly na ich udržanie po ukončení štúdia? Aké sú hlavné výzvy? Aké dvojstranné a viacstranné dohody o spolupráci s tretími krajinami prijali členské štáty v súvislosti s medzinárodnými študentmi? Na tieto a ďalšie otázky odpovedá súhrnná správa štúdie Prilákanie a udržanie zahraničných študentov v EÚ. Štúdia poskytuje stručný prehľad o trendoch, výzvach a osvedčených postupoch ako aj o národných politikách zavedených v  členských štátoch na prilákanie medzinárodných študentov z tretích krajín.

EMN Luxemburg zozbierala prostredníctvom systému ad hoc otázok informácie týkajúce sa smernice Rady 2003/109/ES z 25. novembra 2003 o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom, s cieľom prispieť k hodnoteniu jej implementácie členskými štátmi EÚ. Získané informácie boli spracované do EMN Informu, ktorý sa venuje týmto témam: dobe pobytu a obdobiu neprítomnosti na území členského štátu, podmienkam získania a straty postavenia osoby s priznaným dlhodobým pobytom a právam, ktoré tieto osoby získajú. Inform mapuje aj  podmienky pobytu a zamestnania takýchto osôb v iných členských štátoch (mobilita v rámci EÚ), ako aj informačné a komunikačné aktivity členských štátov v tejto oblasti.

Inform je zameraný na osvetové a informačné aktivity, ktoré sa síce odlišujú od návratového poradenstva, no zároveň sú s touto oblasťou úzko prepojené. Okrem štátnych inštitúcií sa do šírenia informácií v členských štátoch EÚ zapája aj množstvo neštátnych subjektov, ako sú mimovládne organizácie, zdravotnícke či vzdelávacie inštitúcie a medzinárodné organizácie. V rokoch 2010 až 2019 realizovalo informačné kampane 19 krajín a Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM).

Zo zistení v Informe vyplýva, že vládni aj mimovládni poskytovatelia návratového poradenstva plnia hlavne dve vzájomne prepojené úlohy: pomáhajú migrantom urobiť informované rozhodnutie a zabezpečiť efektívne vykonávanie migračných politík podporou dobrovoľných návratov a zaistením súladu s návratovými postupmi.. Návratové poradenstvo je k dispozícií všetkým občanom tretích krajín, no najčastejšie je využívané v prípadoch zistenia neregulárnej migrácie a v samotnom konaní o návrate. Medzi osvedčené postupy patrí prispôsobenie poradenského prístupu konkrétnym okolnostiam a potrebám jednotlivca, ako aj vývoj jasných ukazovateľov a nástrojov na meranie vplyvu procesu návratového poradenstva.

Verejnosť v EÚ sa čoraz intenzívnejšie zaujíma o fenomén nezvestných maloletých migrujúcich detí bez sprievodu. Európska migračná sieť (EMN) v novom Informe zmapovala prístupy členských štátov EÚ k prípadom zmiznutia maloletých migrantov bez sprievodu.  Aké politiky a postupy sa používajú na registráciu a sledovanie prípadov nezvestných detí a ako sa zhromažďujú údaje o nezvestných deťoch v členských štátoch EÚ, Nórsku a Spojenom kráľovstve? Inform EMN a kratší Flash ponúkajú komplexný obraz o tom, ako k tomuto javu pristupujú členské štáty EÚ.

Tento inform EMN poskytuje prehľad piatich oblastí sociálneho zabezpečenia a opatrení, ktoré poskytujú členské štáty a Nórsko osobám s udelenou medzinárodnou ochranou: (1) vzdelávanie, (2) zdravotná starostlivosť, (3) finančné príspevky, (4) bývanie a (5) zlúčenie rodiny. Opisuje štandardy týkajúce sa sociálneho zabezpečenia a právnych nárokov v jednotlivých štátoch ako aj to, či krajiny v tejto oblasti rozlišujú medzi osobami s udeleným azylom a medzi osobami s udelenou doplnkovou ochranou.

Tento inform sumarizuje hlavné zistenia zo súhrnnej správy EMN o prístupoch členských štátov EÚ k maloletým bez sprievodu po ukončení azylového konania. Správa poskytuje prehľad o integračných opatreniach členských štátov EÚ v prípade, ak maloletí bez sprievodu dostali povolenie na pobyt a zároveň skúma, ako krajiny postupujú v prípade neudelenia azylu. Štúdia sa venuje aj maloletým bez sprievodu, ktorí nemôžu byť navrátení okamžite do krajiny pôvodu a môže im byť v niektorých krajinách EÚ udelený dočasný štatút ako napríklad tolerovaný pobyt.

Tento inform EMN obsahuje informácie zozbierané pomocou ad hoc otázky EMN o bezpečných krajinách pôvodu. Poskytuje prehľad politík a praxi (členských) štátov a poukazuje na to, ktoré členské štáty zaviedli tzv. zoznam krajín bezpečného pôvodu a či je k štátnym príslušníkom týchto krajín pristupované počas azylovej procedúry inak ako k príslušníkom iných krajín. Zároveň analyzuje aj rozdiely týkajúce sa podmienok prijatia a ustanovení v oblasti návratov.