Informy EMN

Spoločný Inform EMN a OECD sa zaoberá dopadom pandémie COVID-19 na remitencie. Inform identifikoval tri hlavné spúšťače, ktoré negatívne ovplyvnili remitencie: (a) ekonomický, (b) migračný, (c) v súvislosti s poskytovaním služieb. Taktiež skúma doterajší dopad pandémie na tok remitencií a predpovedá možný vývoj v budúcnosti. Inform navrhuje odporúčania pri tvorbe politík na medzinárodnej úrovni s cieľom udržať tok remitencií a zároveň poskytuje príklady opatrení, ktoré boli prijaté na úrovni EÚ a OECD.

Inform EÚ a OECD skúma, či zahraniční pracovníci zamestnaní v určitých odvetviach boli vyňatí z obmedzení prijatých na vonkajšej a vnútorných hraniciach EÚ a štátov OECD. Zaoberá sa tiež opatreniami, ktoré boli implementované v súvislosti s koronakrízou na národnej úrovni s cieľom uľahčiť vstup cudzích štátnych príslušníkov na územie členského štátu a ich prístup na trh práce. Inform sa tiež venuje dopadom pandémie na tých štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa už nachádzali na území členských štátov EÚ a OECD a tiež prípadom migrantov v EÚ bez platných dokladov, ktorým bolo umožnené zregularizovať svoj zamestnanecký status. V závere sa vzhľadom na dôležitosť poľnohospodárstva Inform zameriava na opatrenia prijaté pre sezónnych pracovníkov v tomto odvetví.

Inform sa venuje dopadom pandémie COVID-19 na zahraničných študentov v krajinách EÚ a OECD v období od februára do júna 2020. Zatiaľ čo dlhodobé dopady je ťažké predpovedať, tie okamžité sú viditeľné ihneď, napríklad pri spracúvaní nových žiadostí o povolenie na pobyt alebo jeho predĺženie, či pri strate príjmu z brigád. Inform analyzuje zavedené opatrenia v súvislosti s procesom prijímania zahraničných študentov a ich pobytom v krajinách EÚ a OECD. Zameriava sa i na finančné dopady na zahraničných študentov, ktorí sa už nachádzajú v týchto krajinách. Samostatná kapitola sa venuje opatreniam zameraným na dopady COVID-19 na tých zahraničných študentov, ktorí štúdium ukončili v rokoch 2019 a 2020.

EMN Luxemburg zozbierala prostredníctvom systému ad hoc otázok informácie týkajúce sa smernice Rady 2003/109/ES z 25. novembra 2003 o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom, s cieľom prispieť k hodnoteniu jej implementácie členskými štátmi EÚ. Získané informácie boli spracované do EMN Informu, ktorý sa venuje týmto témam: dobe pobytu a obdobiu neprítomnosti na území členského štátu, podmienkam získania a straty postavenia osoby s priznaným dlhodobým pobytom a právam, ktoré tieto osoby získajú. Inform mapuje aj  podmienky pobytu a zamestnania takýchto osôb v iných členských štátoch (mobilita v rámci EÚ), ako aj informačné a komunikačné aktivity členských štátov v tejto oblasti.

EMN spoločne s OECD spracovala do Informu aké reakcie a opatrenia členské štáty EÚ a OECD zaviedli v súvislosti s manažovaním povolení na pobyt a nezamestnanosťou migrantov počas pandémie Covid-19. Podľa hlavných zistení sú zraniteľné komunity vrátane štátnych príslušníkov tretích krajín špeciálne zasiahnuté dôsledkami pandémie. Mnohé krajiny zaviedli dočasné opatrenia v súvislosti so spracovaním žiadostí o vydanie a predĺženie povolenia na pobyt, aby tak predišli situáciám, pri ktorých by sa mohli legálne zdržiavajúci sa migranti ocitnúť v neregulárnej situácii. Tento dokument je súčasťou spoločnej série Informov EMN a OECD, ktoré sa venujú opatreniam zavedeným členskými štátmi, Nórskom a Spojeným kráľovstvom v rôznych oblastiach migrácie v súvislosti s dôsledkami pandémie Covid-19.

Verejnosť v EÚ sa čoraz intenzívnejšie zaujíma o fenomén nezvestných maloletých migrujúcich detí bez sprievodu. Európska migračná sieť (EMN) v novom Informe zmapovala prístupy členských štátov EÚ k prípadom zmiznutia maloletých migrantov bez sprievodu.  Aké politiky a postupy sa používajú na registráciu a sledovanie prípadov nezvestných detí a ako sa zhromažďujú údaje o nezvestných deťoch v členských štátoch EÚ, Nórsku a Spojenom kráľovstve? Inform EMN a kratší Flash ponúkajú komplexný obraz o tom, ako k tomuto javu pristupujú členské štáty EÚ.

Inform je zameraný na osvetové a informačné aktivity, ktoré sa síce odlišujú od návratového poradenstva, no zároveň sú s touto oblasťou úzko prepojené. Okrem štátnych inštitúcií sa do šírenia informácií v členských štátoch EÚ zapája aj množstvo neštátnych subjektov, ako sú mimovládne organizácie, zdravotnícke či vzdelávacie inštitúcie a medzinárodné organizácie. V rokoch 2010 až 2019 realizovalo informačné kampane 19 krajín a Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM).

Inform ponúka analýzu podpory, ktorú majú k dispozícii návratoví poradcovia, aby mohli poskytovať migrantom včasné, nestranné a spoľahlivé informácie o návrate. Zo zistení vyplýva, že v krajinách EÚ neexistujú žiadne vnútroštátne právne rámce ani politiky na zabezpečenie štandardizovaného prístupu k minimálnym požiadavkám v oblasti kvalifikácie a odbornej prípravy návratových poradcov. Minimálne štandardy sa však dodržiavajú prostredníctvom osvedčených postupov alebo, v niektorých prípadoch, usmerneniami a odbornými znalosťami poskytnutými Medzinárodnou organizáciou pre migráciu (IOM). Odborná podpora zvyčajne zahŕňa úvodné školenie, opakovacie kurzy, príručky, usmernenia a linky pomoci. V niektorých prípadoch boli zavedené aj postupy na monitorovanie činnosti poradcu. Jednou z hlavných identifikovaných výziev bola obmedzená podpora poradcov v tých aspektoch ich práce, ktoré môžu byť zložité a emocionálne vyčerpávajúce.