Štúdia o sezónnych pracovníkoch z krajín mimo EÚ
Sezónni pracovníci z krajín mimo EÚ zohrávajú na pracovnom trhu členských krajín dôležitú rolu. Krátkodobé formy migrácie sezónneho charakteru totiž predstavujú jednu z možností ako nahradiť nedostatok pracovnej sily. Od prijatia smernice o sezónnych pracovníkoch v roku 2016 sú v EÚ harmonizované podmienky ich vstupu na pracovný trh ako aj ich práva. Súhrnná správa „Získavanie a ochrana sezónnych pracovníkov v EÚ a v Spojenom kráľovstve“ sa zaoberá aktuálnou situáciou a vývojom v oblasti legislatívy a politík, ktoré boli prijaté členskými krajinami najmä v roku 2019, resp. kde je to relevantné pokrývajú obdobie ostatných piatich rokov, vrátane štatistík.
Nové číslo Bulletinu EMN
Európska komisia vydala 32. číslo Bulletinu EMN. Informuje o aktuálnom dianí, výstupoch a štatistikách z rôznych oblastí migrácie, integrácie a medzinárodnej ochrany na úrovni Európskej únie a jej členských štátov za obdobie od júla do septembra 2020. Jeho súčasťou sú aj opatrenia zavedené členskými štátmi v súvislosti s pandémiu COVID-19. Bulletin si môžete stiahnuť tu.
Pozvánka na online premietanie filmu Jednosmerný lístok a diskusiu o pomoci utečencom, 11. 11. 2020
Pozrite si dokumentárny film Jednosmerný lístok o utečencoch, ktorí stoja pred veľkou životnou zmenou. Pripojte sa aj na online diskusiu o živote v utečeneckom tábore a o tom, ako im môžeme aj my pomôcť. Film aj diskusia budú dostupné online na festivale Jeden svet 11. novembra 2020.
Organizácia systému migrácie a azylu v SR
EMN pripravilo prehľad o organizácii systému migrácie a azylu v SR.
Dokument približuje základný inštitucionálny rámec a zodpovednosti jednotlivých aktérov pôsobiacich v oblasti migrácie štátnych príslušníkov tretích krajín v SR.
Je dostupný v slovenskom i anglickom jazyku.
Inform EMN a OECD o pracovnej migrácii v časoch pandémie
Opatrenia prijaté členskými štátmi EÚ a OECD s cieľom zastaviť šírenie pandémie COVID-19 mali dopady aj na zamestnávanie cudzincov. Pokles ekonomickej aktivity znížil dopyt po práci v sektoroch, v ktorých pracujú migranti, ako napríklad turizmus alebo hotelierstvo. Na druhej strane v dôsledku cestovných obmedzení zažili niektoré krajiny nedostatok pracovnej sily, a to najmä v oblasti sezónnej práce v poľnohospodárstve. Spoločný Inform EMN a OECD mapuje situáciu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí plánovali prísť do EÚ a migrantov prichádzajúcich do mimoeurópskych krajín OECD s cieľom zamestnať sa v tzv. kľúčových odvetviach (zdravotníctvo a starostlivosť, poľnohospodárstvo a pod.), ako aj tých, ktorí už majú pobyt v EÚ alebo v inej krajine OECD.
Inform EÚ a OECD skúma, či zahraniční pracovníci zamestnaní v určitých odvetviach boli vyňatí z obmedzení prijatých na vonkajšej a vnútorných hraniciach EÚ a štátov OECD. Zaoberá sa tiež opatreniami, ktoré boli implementované v súvislosti s koronakrízou na národnej úrovni s cieľom uľahčiť vstup cudzích štátnych príslušníkov na územie členského štátu a ich prístup na trh práce. Inform sa tiež venuje dopadom pandémie na tých štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa už nachádzali na území členských štátov EÚ a OECD a tiež prípadom migrantov v EÚ bez platných dokladov, ktorým bolo umožnené zregularizovať svoj zamestnanecký status. V závere sa vzhľadom na dôležitosť poľnohospodárstva Inform zameriava na opatrenia prijaté pre sezónnych pracovníkov v tomto odvetví.
K hlavným zisteniam Informu patrí to, že väčšina členských štátov identifikovala určité sektory ekonomiky ako dôležité alebo kľúčové pre zamestnávanie, čo umožnilo pokračovať v prijímaní cudzincov počas pandémie COVID-19. Väčšina štátov zaviedla výnimky zo zdravotných opatrení pre migrantov zamestnaných v identifikovaných odvetviach s cieľom uľahčiť im vstup do krajiny a urýchliť prístup na trh práce. K takýmto výnimkám patrí napríklad kratšia alebo žiadna karanténa, či rôzne alternatívy ku karanténe. Niektoré štáty prijali opatrenia, aby uľahčili prístup na trh práce tým cudzincom, ktorí už majú pobyt na ich území a saturovali tak nedostatok pracovnej sily, a to najmä v poľnohospodárstve a zdravotníctve. Jedným zo zistení bolo i to, že pracovníci s nízkou kvalifikáciou z krajín mimo EÚ majú významné zastúpenie v povolaniach, ktoré sú dôležité v boji s pandémiou COVID-19 v EÚ.
Tento Inform je súčasťou série Informov pripravených EMN a OECD v súvislosti s dopadmi pandémie COVID-19 na oblasť migrácie. Pokrýva vývoj v členských štátoch EÚ, Nórsku a Spojenom kráľovstve v období medzi marcom a júlom 2020 a počas augusta 2020 v štátoch OECD (mimo EÚ).
Inform EMN a OECD o dopade COVID-19 na zahraničných študentov
Väčšina krajín EÚ a OECD v odpovedi na globálnu krízu spôsobenú pandémiou COVID-19 zatvorila svoje národné hranice. Rovnako bolo dočasne zatvorených veľa univerzít a zahraniční študenti čelili rôznym ťažkostiam napr. pri prijatí alebo zápise na vysoké školy. Prečítajte si nový Inform, ktorý mapuje dopady pandemickej situácie a opatrenia zavedené na ich zmiernenie vo vzťahu k zahraničným študentom v krajinách EÚ a OECD.
Hlavné zistenia hovoria o tom, že niektoré krajiny EÚ a OECD upravili alebo prispôsobili procesy týkajúce sa povolení na pobyt. Veľa inštitúcií vyššieho vzdelávania taktiež prispôsobilo svoje postupy týkajúce sa prijatia a zápisu na štúdium. Niektoré krajiny vydali usmernenia inštitúciám vyššieho vzdelávania, aby uľahčili pohyb zahraničných študentov, najmä vo vzťahu k bezpečnostným protipandemickým opatreniam. Mnohé krajiny zaviedli dočasné opatrenia aj na zmiernenie finančného dopadu COVID-19 na zahraničných študentov, napríklad navýšením počtu hodín, počas ktorých môžu pracovať alebo sprístupnením národných zdrojov financovania.
Tento Inform je súčasťou série Informov pripravených EMN a OECD v súvislosti s dopadmi pandémie COVID-19 na oblasť migrácie.
Nový Inform: Reakcie členských štátov EÚ a OECD na riadenie povolení na pobyt a nezamestnanosť migrantov počas pandémie Covid-19
EMN spoločne s OECD spracovala do Informu aké reakcie a opatrenia členské štáty EÚ a OECD zaviedli v súvislosti s manažovaním povolení na pobyt a nezamestnanosťou migrantov počas pandémie Covid-19.
Podľa hlavných zistení sú zraniteľné komunity vrátane štátnych príslušníkov tretích krajín špeciálne zasiahnuté dôsledkami pandémie. Mnohé krajiny zaviedli dočasné opatrenia v súvislosti so spracovaním žiadostí o vydanie a predĺženie povolenia na pobyt, aby tak predišli situáciám, pri ktorých by sa mohli legálne zdržiavajúci sa migranti ocitnúť v neregulárnej situácii.
Medzi opatrenia, ktoré členské štáty prijali patria, o.i., predĺženie povolenia na pobyt pre migrantov, ktorí kvôli pandémii nemohli opustiť krajinu, zjednodušenie online žiadostí, zmiernenie pracovných obmedzení a uľahčenie prístupu migrantov k podpore v nezamestnanosti. Inform sa taktiež venuje spôsobu informovania počas šírenia pandémie a poskytovania zdravotnej starostlivosti migrantom bez oprávnenia na pobyt.
Tento dokument je súčasťou spoločnej série Informov EMN a OECD, ktoré sa venujú opatreniam zavedeným členskými štátmi, Nórskom a Spojeným kráľovstvom v rôznych oblastiach migrácie v súvislosti s dôsledkami pandémie Covid-19.
Súhrnná správa EMN o spôsoboch nadobúdania občianstva v členských krajinách EÚ príslušníkmi tretích krajín
V posledných rokoch sa otázka integrácia prostredníctvom získania občianstva stala dôležitou témou v mnohých členských krajinách EÚ, aj vzhľadom na zvyšujúci sa počet migrantov prichádzajúcich do EÚ. Nová súhrnná správa EMN zverejnenána túto tému ukazuje, že občianstvo vnímajú členské krajiny ako uľahčenie alebo zavŕšenie integračného procesu migranta do spoločnosti hosťujúcej krajiny.
Štúdia poskytuje prehľad o súčasných trendoch, legislatívnom a politickom rámci ako aj o skúsenostiach z 24 členských krajín a Nórska v oblasti získavania občianstva príslušníkmi tretích krajín. Popisuje ako sa národné politiky v tejto oblasti vyvíjali za posledných päť rokov, aké sú kritériá a procesy získavania občianstva, ako dlho môže process nadobudnutia občianstva trvať a aké sú s tým spojené náklady, aký druh podpory poskytujú členské krajiny EÚ cudzincom, ktorí by chceli občianstvo získať, a ako je vnímané získanie občianstva vo vzťahu k integrácii migrantov do spoločnosti hosťujúcej krajiny. Štúdia takisto poskytuje informácie o vplyve infekčnej choroby COVID-19 na spracovávanie žiadostí o občianstvo.
K celoeurópskej správe bol vydaný kratší Inform a Flash, ktoré stručnou formou a pomocou infografiky predstavujú hlavné zistenia štúdie. Štúdiu za Slovenskú republiku nájdete spracovanú v dotazníkovej forme v anglickom a slovenskom jazyku.
Nová Výročná správa o migrácii a azyle v Slovenskej republike za rok 2019
Správa informuje o najdôležitejších zmenách, vývoji a aktivitách v oblasti migrácie a medzinárodnej ochrany na Slovensku v roku 2019. V Slovenskej republike ide o jedinú publikáciu tohto druhu, v ktorej sa každoročne mapujú všetky oblasti migrácie štátnych príslušníkov tretích krajín, a to aj v kontexte politík a právnych predpisov EÚ. Konkrétne sa v nej opisuje vývoj politík v oblasti, legálnej migrácie, medzinárodnej ochrany vrátane azylu, maloletých bez sprievodu a iných zraniteľných skupín, integrácie, občianstva a situácie osôb bez štátneho občianstva, riadenia a kontroly hraníc, vízovej praxe, neregulárnej migrácie vrátane prevádzačstva, boja proti obchodovaniu s ľuďmi, ako aj návratov a readmisií. V prílohe sa uvádzajú aj vybrané migračné štatistiky týkajúce sa štátnych príslušníkov tretích krajín v SR vrátane tých, ktoré sa nezbierajú na úrovni EÚ prostredníctvom Eurostatu alebo Frontexu. Na správu nadväzuje sumár najdôležitejších faktov.
Zmeny a vývoj na úrovni členských štátov a Nórska v roku 2019 mapuje Súhrnná výročná správa o migrácii a azyle v EÚ, prístupná v angličtine aj so štatistickou prílohou. K tejto celoeurópskej správe bol vydaný aj kratší Inform a Flash v anglickom jazyku. Všetky publikácie sú spolu zverejnené tu.
Komparatívna štúdia EMN poskytujúca prehľad o národných ochranných statusoch v EÚ a Nórsku
Legislatíva EÚ v oblasti azylu vyžaduje od členských štátov, aby svoju azylovú legislatívu a prax harmonizovali v súlade so Spoločným európskym azylovým systémom (Common European Asylum System - CEAS). Na úrovni EÚ existujú dva harmonizované statusy medzinárodnej ochrany – status utečenca a status doplnkovej ochrany, avšak rôzne druhy ochrany existujú aj na národnej úrovni v jednotlivých členských krajinách.
Súhrnná správa poskytuje prehľad o druhoch ochrany, ktoré udeľujú členské štáty a Nórsko a nie sú upravené legislatívou EÚ. Štúdia zároveň uvádza postupy, práva a štandardy vyplývajúce z takýchto druhov udelených statusov a porovnáva ich so statusmi harmonizovanými na úrovni EÚ.
K celoeurópskej správe bol vydaný kratší Inform a Flash, ktoré stručnou formou a a pomocou infografiky predstavujú hlavné zistenia správy. Štúdiu za Slovenskú republiku nájdete spracovanú v dotazníkovej forme v anglickom a slovenskom jazyku.
- štúdie EMN v roku 2019: Porovnávacia štúdia o národných ochranných štatútoch v EÚ a Nórsku; Spôsoby migrácie pre start-up projekty a inovatívne podnikanie v rámci EÚ; Spôsoby nadobudnutia občianstva v členských štátoch EÚ; Štátni príslušníci tretích krajín s povolením na pobyt, ktorí predstavujú hrozbu pre národnú bezpečnosť: politiky a prax v EÚ
- štúdie EMN z roku 2020: Presné, včasné a interoperabilné riadenie údajov v konaní o azyle, Získavanie a ochrana sezónnych pracovníkov z tretích krajín v EÚ, Udržateľné riešenia pre neregulárnych migrantov dlhodobo zotrvávajúcich v krajine: prax a výzvy, Zaistenie a alternatívy k zaisteniu
Spolufinancované Európskou úniou 
