Národný kontaktný bod EMN pre Maltu zorganizoval v rámci predsedníctva v Rade EÚ dvojdňovú konferenciu EMN na tému Reforma spoločného európskeho azylového systému. Počas ôsmich panelov vystúpili zástupcovia štátnych inštitúcií, európskych inštitúcií a agentúr EÚ, neziskových organizácii, akadémie, výskumných inštitútov a think-tankov.
Konferenciu otvoril Kevin Mahoney, štátny tajomník ministerstva vnútra a národnej bezpečnosti. Predstavil hlavné priority Malty v oblasti migrácie, ktorými sú medzinárodná ochrana, ochrana hraníc, externá dimenzia a legálna migrácia. Po ňom vystúpil výkonný riaditeľ EASO, José Carreira, ktorý vo svojom príhovore poukázal na zvyšujúci sa nárast kompetencií a úloh EASO v období posledných 2 rokov, čo súvisí s bezprecedentnou migračnou krízou, ktorej EÚ čelí. Z hľadiska budúceho fungovania azylovej a migračnej politiky EÚ sú z jeho pohľadu kľúčové 3 elementy – systém, ktorý je odolný voči krízovým situáciám (crisis resilience), reforma legislatívnych noriem a zameranie sa na zdroje a príčiny migrácie (root causes). Tie doplnil o ďalšie 2 nevyhnutné elementy, ktorými sú nová azylová agentúra so silným mandátom a spoločný postup pri uplatňovaní týchto prvkov v súlade s princípom solidarity a zodpovednosti členských štátov.
V prvom paneli vystúpili profesorka Violeta Morena-Lax z Queen Mary Univerzity v Londýne a Ward Lutin, riaditeľ Oddelenia informácií a analýz EASO. Panelisti odprezentovali aktuálne štatistické údaje a súčasné trendy vývoja migračných tokov v Stredomorí. Violetta Morena-Lax upozornila, že napriek súčasnej rétorike, stredomorská trasa vôbec nie je „novou“ trasou, je hlavnou cestou migrácie už od začiatku 90. rokov a je predovšetkým cestou pre žiadateľov o azyl. Z tohto dôvodu je vhodné prestať poukazovať na „zmiešané toky“. Ward Lutin stručne prezentoval „pull-faktory“ migrácie v prípadoch jednotlivých krajín. V Sýrii sú tieto faktory jasné, no celkovo však ide o komplex rôznych príčin a motívov ako napr. prevádzačské siete a trasy, vnímanie a očakávania migrantov, a pod.
V druhom paneli Martine Cassar, maltská komisárka pre utečencov predstavila činnosť úradu komisára pre utečencov, ktorý je nezávislým a nestranným orgánom zodpovedným za prijímanie a posúdenie žiadostí o azyl a vysvetlila jednotlivé kroky azylovej procedúry na Malte s porovnaním v iných členských štátov EÚ.
Tretí panel tematicky zameraný na prijímacie podmienky v EÚ bol venovaný fungovaniu prijímacích systémov v praxi. Dobrú prax z Malty priniesol Joseph St. John z Ministerstva vnútra Malty a francúzsky príklad popísala Camille Ruiz.
Legálne spôsoby migrácie do EÚ, predovšetkým presídľovacie aktivity, boli témou štvrtého panelu. Conny Larsson predstavila projekt EU FRANK, iniciovaný Švédskom, ktorého podstatou je zdieľať informácie a skúsenosti s presídľovaním krajín, ktoré majú etablované národné presídľovacie schémy s krajinami, ktoré naopak majú malé resp. žiadne skúsenosti s takouto formou prijímania utečencov. Aktivity sa zameriavajú najmä na prvotnú fázu procesu presídľovania – plánovanie, výber kandidátov, predvýjazdová príprava a príjem. Federico Soda z IOM predstavil ďalšie možnosti legálnych ciest do EÚ ako doplňujúce programy k presídleniu. Ide o flexibilnejšiu formu prijímania cez , tzv. programy humanitárneho prijatia, ktoré sú zamerané na špecifickú cieľovú skupinu (napr. na rodinných príslušníkov zraniteľných osôb a pod.).
Prvý deň konferencie uzavrela v rámci piateho panelu o solidarite v EÚ Morena Termini z EASO, ktorá vysvetlila úlohu EASO v hotspotoch a Zoe Nasika z Grécka, ktorá stručne zhrnula hlavné procesy, ktoré boli zavedené v Grécku, aby bolo možné implementovať relokačné rozhodnutia.
Druhý deň konferencie pokračoval šiestym panelom, v ktorom sa Julien Simon z ICMPD a Matilda Aku Alomatu Osei-Agyeman zo zastupiteľského úradu Ghany na Malte venovali hlavne princípom spolupráce s tretími krajinami. Častým problémom spolupráce je odlišné vnímanie situácie imigrácie/emigrácie. Vzájomný dialóg a budovanie dôvery by mali predstavovať cestu spolupráce. Ďalším podstatným faktorom je tzv. vedenie (leadership), čo sa ukázalo napr. počas samitu o migrácií vo Vallette, kde vznikla pozitívna dynamika a bola dosiahnutá dohoda na najvyššej politickej úrovni. Vlastníctvo (ownership) a zodpovednosť by mali byť základnou súčasťou akejkoľvek spolupráce.
Catherine Woollard z Európskej rady pre utečencov a exulantov (ECRE), Regina Catrambone z prvej súkromne financovanej záchrannej námornej operácie Migrant Offshore Aid Station (MOAS), Jean Peirre Gauci z organizácie The People for Change Foundation boli hosťami siedmeho panelu zameraného na úlohu občianskej spoločnosti v oblasti migrácie. V súčasnosti v tejto oblasti čelíme negatívnym postojom a náladám. Na druhej strane pozitívom je rozvoj dobrovoľníctva či (finančných) príspevkov a aktivity rôznych aktérov (cirkví, škôl, lokálnych samospráv), ktorí sa zapájali do pomoci utečencom. Panelisti zdôraznili nutnosť zmeny prístupu, a to zo súčasného systému zacieleného na riešenie krízovej situácie na dlhodobý systém orientovaný viac do budúcnosti a na výzvy s ňou spojené.
Ôsmy panel, v ktorom vystúpili Charmaine Hili z Generálneho riaditeľstva pre migráciu a vnútorné záležitosti Európskej komisie (EK), Miriam Dalli europoslankyňa z Malty a Sophie Magennis z UNHCR sa venovali spoločnému európskemu azylovému systému a jeho budúcnosti (CEAS - Common European Asylum System). Z pohľadu EK bol pre CEAS zlomový bod práve rok 2015, kedy sa ukázalo, že systém nedokáže adekvátne reagovať na krízu aj v dôsledku absencie mechanizmu solidarity. Preto boli predložené viaceré vzájomne naviazané azylové návrhy, ktoré sú momentálne prejednávané na rôznych úrovniach inštitúcií EÚ. Zavedenie alokačného mechanizmu je kľúčové pre reformu CEAS, aby sa zabezpečilo spravodlivé zdieľanie záťaže medzi členskými štátmi. Z pohľadu europoslankyne Dalli a jej parlamentnej frakcie je dublinský systém nespravodlivý a neschopný reagovať na krízu a priniesť riešenie z dlhodobého hľadiska. Preferujú centralizovaný systém – centralizované posudzovanie žiadostí, relokačný mechanizmus a zrušenie princípu zodpovednosti prvého vstupu. Pri takomto systéme budú zachované ľudské práva. Je potrebné budovať azylové systémy a kapacity v tretích krajinách. Podľa UNHCR by aspoň 30% financií z AMIFu mali štáty investovať do integrácie Momentálne ide na integráciu veľmi malé množstvo prostriedkov (cca 7%, niektoré krajiny vôbec). Bez dôslednej integrácie sa budú stále opakovať sekundárne pohyby.
Tento článok bol spracovaný na základe dostupných konferenčných materiálov a správ. Z konferencie sú dostupné prezentácie a fotogaléria, ďalšie informácie nájdete na stránke národného kontaktného bodu EMN na Malte.