Švédske ministerstvo spravodlivosti a švédska migračná rada zorganizovali 13. októbra 2016 v Štokholme konferenciu EMN sa názvom Presídľovanie vo Švédsku a v Európe – čo funguje?. Počas konferencie boli porovnané rôzne prístupy a iniciatívy v tejto oblasti, poskytnuté informácie o švédskom presídľovacom programe a navrhnuté možné spôsoby ako pokračovať napr. prostredníctvom spoločného rámca presídľovania pre EÚ a projektu EUFRANK (Zjednodušenie presídľovania a prijímania utečencov prostredníctvom nových poznatkov).
Konferenciu otvorila Kerstin Lindblad zo švédskeho ministerstva spravodlivosti a Oskar Ekblad zo švédskej migračnej rady. Kerstin Lindblad informovala účastníkov konferencie, že Švédsko plánuje zvýšiť ročné kvóty na presídľovanie zo súčasných 1900 osôb na 3400 osôb v roku 2017 a 5000 v roku 2018.
Peter O'Sullivan z Úradu Vysokého komisára pre utečencov (United Nations High Commissioner for Refugees – UNHCR) hovoril o presídľovaní ako o riešení rozsiahlych utečeneckých kríz. V roku 2015 bolo presídlených 81 893 utečencov do 30 rôznych krajín. Presídlení utečenci pochádzali najmä z Mjanmarska, Sýrie a Demokratickej republiky Kongo. Medzi krajiny s najvyšší počtom prijatých utečencov patrí USA (52 583), Kanada (10 236) a Austrália (5 211). 13 040 osôb bolo presídlených do členských štátov EÚ. Aleksandar Romanovič z Európskej komisie hovoril o rámci Únie pre presídľovanie, ktorú navrhla Európska komisia v júli 2016. Cieľom návrhu je zavedenie stáleho presídľovacieho programu pre EÚ so spoločnými pravidlami pre prijímanie, postupmi pre presídľovanie, statusom udeleným presídleným osobám, finančnou podporou pre presídľujúce členské štáty EÚ a rozhodovacími procesmi pre implementáciu rámca. Hanne Beirens z Inštitútu pre migračnú politiku v Európe (Migration Policy Institute - MPI Europe) zdôraznila potrebu produkovania poznatkov o nákladoch na presídľovanie, čo má význam najmä pre nové presídľovacie krajiny, ako aj o efektívnosti presídľovania, ktoré môžu slúžiť najmä pre už presídľujúce krajiny. Na záver panela boli predstavené výsledky štúdie EMN „Presídľovacie a humanitárne prijímacie programy v Európe – čo funguje?“.
Druhý panel porovnával národné presídľovacie programy v členských štátoch EÚ, konkrétne vo Veľkej Británii, Nemecku, Taliansku a Litve. Preukázalo sa, že rôzne krajiny využívajú rôzne presídľovacie rámce. Nemecko má napríklad okrem štandardného presídľovacieho programu zavedený aj program humanitárneho prijatia pre Sýrčanov, prijímací postup pre miestnych zamestnancov v Afganistane (pre miestnych zamestnancov, ktorí sú ohrození z dôvodu svojej činnosti pre nemecké agentúry), ako aj program súkromného sponzorstva, prostredníctvom ktorého bolo celkovo presídlených 21 500 Sýrčanov.
Tretí panel poskytol prehľad o švédskom presídľovacom programe. Medzi prezentujúcimi bol Martin Söderström a Mattias Sjolund z mesta Åre, ktoré s počtom obyvateľov 10 500 prijíma 100 utečencov ročne.
Viac informácií o konferencii, ako aj prezentácie sú dostupné na webovej stránke švédskeho kontaktného bodu EMN.