Národný kontaktný bod pre Írsko zorganizoval 15. decembra 2016 v Dubline národnú konferenciu EMN s názvom Reakcie na utečeneckú krízu (Responding to the Refugee Crisis). Na konferencii sa diskutovalo o osvedčenej praxi a výzvach v súvislosti so súčasnou migračnou situáciou v Európe.
V rámci prvého panelu, ktorý načrtol obsahový a politický rámec utečeneckej krízy, vystúpil Jim Clarken z írskej pobočky Oxfam (Oxfam Ireland). Vo svojej prezentácií poukázal na vzrastajúce proti-imigračné a nacionalistické nálady v krajinách EÚ, ale aj na zahraničnú politiku viacerých krajín, ktorej cieľom je zastaviť neregulárnu migráciu. V závere zhrnul kroky, ktoré podniklo Írsko v rámci presídľovania: Írsky presídľovací program presídlil od roku 2000 1724 zraniteľných osôb z 30 rôznych krajín, ktoré boli rozmiestnení v rámci celého Írska. Do konca roka 2017 sa Írsko zaviazalo prijať v rámci relokácie a presídľovania celkovo 4000 osôb prostredníctvom relokácií a presídľovania, pričom doposiaľ prijalo 750 utečencov. Ochrane utečencov v EÚ a vo svete sa následne venovala Susan McMonagle z Úradu Vysokého komisára pre utečencov (United Nations High Commissioner for Refugees - UNHCR) v Írsku, podľa ktorej EÚ zaznamenala v roku 2015 síce významné, ale na druhej strane zvládnuteľné počty utečencov. Vyzdvihla, že podiel počtu jedného milióna utečencov na celkovom počte obyvateľstva v EÚ predstavuje 0,2 percenta. Pre lepšiu prípravu na a zvládnutie prichádzajúcich žiadateľov o azyl, ako aj pre lepšie poskytnutie pomoci a integračných opatrení utečencom poskytla niekoľko odporúčaní UNHCR, ktoré rozdelila do štyroch kategórií : EÚ by mala byť aktívna v pomoci a ochrane za svojimi hranicami, pripravená, aby mohla reagovať na vysoké počty prichádzajúcich migrantov, mala by mať riadený spoločný azylový systém a mala by dbať na integráciu utečencov do spoločnosti. Aktívny prístup EÚ podľa UNHCR znamená podporu krajín s vysokým počtom utečencov a tranzitných krajín, rozvojovú a humanitárnu asistenciu, rozšírenie bezpečných legálnych spôsobov migrácie napríklad prostredníctvom presídľovania, efektívnych mechanizmov pre zlúčenie rodiny, súkromného sponzorstva, či umožnenia legálnej migrácie pre študentov a zahraničných pracovníkov. V súvislosti so spoločným azylovým systémom navrhla schému rozhodovania v konaní o udelenie azylu v štyroch krokoch a rovnako aj schému prerozdelenia utečencov medzi členskými štátmi EÚ vrátane samostatného postupu v prípade maloletých bez sprievodu a odlúčených detí. V závere prvého panela vystúpil Stephen Ryan z oddelenia azylu Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre migráciu a vnútorné záležitosti (Asylum Unit, Directorate General for Migration and Home Affairs, European Commission), ktorý sa venoval reforme spoločného azylového systému a posilneniu externého zapojenia EÚ. Medzi dôvody pre reformu patrí nespravodlivé prerozdeľovanie žiadateľov o azyl/ osôb s udelenou medzinárodnou ochranou v EÚ, rozdielne zaobchádzanie so žiadateľmi o azyl/ osobami s udelenou medzinárodnou ochranou v rámci EÚ a rozšírený sekundárny pohyb. EK pripravuje reformu dublinského nariadenia, systému EURODAC ako aj zmenu postavenia Európskeho podporného úradu pre azyl (European Asylum Support Office - EASO). Kvalifikačná smernica je nahradená nariadením, čím sa zavádza spoločný azylový systém EÚ. Taktiež sa prijali opatrenia pre harmonizáciu prijímacích podmienok. Čo sa týka externej dimenzie azylového systému EÚ, spomenul tri hlavné ciele, ktoré zahŕňajú humanitárny motív, motív solidarity a motív riadenia migrácie. Na dosiahnutie svojich cieľov v tejto oblasti využíva EÚ rôzne nástroje ako napríklad zapojenie sa do medzinárodných iniciatív, využitie postavenia EÚ v oblasti obchodu, zahraničnej politiky, diskusii o mobilite a rozširovania, presídľovanie, bilaterálne dohody v oblasti riadenia migrácie, humanitárnu pomoc atď.
Druhý panel sa venoval reakciám na migračnú situáciu v členských štátoch EÚ. Janne Grote zo Spolkového úradu pre migráciu a utečencov (Federal Migration and Refugee Office) predstavila nemecký systém presídľovania a programy humanitárneho prijatia a súkromného sponzorstva pre Sýrčanov. Podmienkou pre súkromné sponzorstvo pre občanov Sýrie alebo osoby bez štátnej príslušnosti zo Sýrie nie je, aby sa tieto osoby nachádzali na zoznamoch UNHCR, ale väčšinou sa vyžaduje, aby mali v Nemecku rodinných príslušníkov. Presídľovanie vo Švédsku predstavili Marie Bengtsson zo Švédskeho migračného úradu (Swedish Migration Board) a Martin Söderström a Mattias Sjölund z mesta Åre, ktoré s počtom obyvateľov 10 500 prijíma ročne 100 utečencov. Maria de Fátima Grilo z Imigračnej a hraničnej služby (Immigration and Border Service) prezentovala reakcie portugalskej občianskej spoločnosti, miest a štátu v oblasti prijímania a integrácie presídlených utečencov a relokovaných žiadateľov o azyl. Portugalsko zriadilo pracovnú skupinu pre migráciu, ktorá pozostáva z rôznych aktérov vrátane štátnych inštitúcií a neziskových organizácií. Súčasťou je aj novovytvorený Úrad Vysokého komisára pre migráciu, ktorý zbiera informácie o potenciálne relokovateľných a čakateľoch na presídlenie zo zoznamov UNHCR a porovnáva ich s databázou voľných ubytovacích kapacít v Portugalsku, pričom sa zohľadňujú aj iné faktory ako napríklad blízkosť škôl, nemocníc a pod. podľa potrieb jednotlivých utečencov.
Témou posledného panela boli reakcie Írska na migračnú situáciu v Európe. David Costello z Úradu Komisára pre žiadosti o azyl (Office of the Refugee Applications Commissioner) a správnej rady EASO (EASO Management Board) hovoril o úlohe týchto dvoch úradov. Shane O’Connor z Írskeho programu na ochranu utečencov (Irish Refugee Protection Programme) prezentovala o štruktúre, progrese a výzvach programu. Bezpečným a legálnym spôsobom migrácie do Írska sa venoval Nick Henderson z Írskej rady pre utečencov (Irish Refugee Council) a o osobné skúsenosti s presídlením sa podelil podnikateľ Abbas Ghadimi, ktorému bol udelený status utečenca.
Tento článok bol spracovaný na základe dostupných konferenčných materiálov a správ.