Belgický kontaktný bod EMN zorganizoval 8. novembra 2016 v Bruseli konferenciu na tému integrácie osôb s udelenou medzinárodnou ochranou na trhu práce. Konferencia sa v štyroch paneloch venovala zisteniam štúdie EMN Integrácia osôb s udelenou medzinárodnou / humanitárnou ochranou na pracovný trh so zameraním na Belgicko, Holandsko a Nemecko, nedávnym zmenám v oblasti integračných opatrení vo Flámsku, Bruseli a Valónsku, ako aj vývoju v tejto oblasti v EÚ a hlavným prekážkam pre prístup osôb s udelenou medzinárodnou ochranou na trh práce.
O integrácii osôb s udelenou medzinárodnou ochranou prezentoval Peter Van Costenoble z belgického kontaktného bodu EMN. Podporné opatrenia v oblasti integrácie osôb s udelenou medzinárodnou ochranou sú v Belgicku v kompetencii regiónov a obcí, pričom významnú úlohu majú aj neziskové organizácie. Dôležitým predpokladom pre zaradenie sa na pracovný trh je dostupnosť stáleho bývania, ktorého je v Belgicku nedostatok. Ďalšou výzvou je belgický systém, ktorý si vyžaduje spoluprácu medzi inštitúciami na rôznych úrovniach. Osvedčenou praxou sú štátom podporované vzdelávacie a rekvalifikačné kurzy, flexibilné uznávanie vzdelania, individuálne vzdelávacie programy a dostupnosť sociálneho bývania. Medzi najväčšie prekážky účasti osôb s udelenou medzinárodnou ochranou na trhu práce patrí jazyková bariéra, nízka úroveň vzdelania týchto osôb, vysoké pracovné požiadavky, psychická záťaž, obmedzená možnosť mobility v rámci krajiny a zároveň nepomer medzi počtom pracovných miest a dostupnými možnosťami ubytovania.
Situáciu v Nemecku, v ktorom minulý rok požiadalo o azyl približne milión žiadateľov, prezentoval Dirk Buchwald z Nemeckého federálneho úradu pre migráciu a utečencov (BAMF). Najväčšiu výzvu v súčasnosti predstavuje pre Nemecko rozhodovanie o týchto žiadostiach, ktoré odďaľuje aj vstup žiadateľov o azyl na pracovný trh. Miera nezamestnanosti stúpa, pričom podľa odhadov iba 8 % osôb s udelenou medzinárodnou ochranou vstúpi na pracovný trh po jednom roku a 50 % po piatich rokoch. Narastá dopyt po jazykových kurzoch, ktorý naráža na nedostatok učiteľov. Ďalšou výzvou je vysoký počet utečencov bez kvalifikácie, čo znamená, že nebudú môcť vstúpiť na pracovný trh ihneď. Integráciu na trhu práce je nutné prepojiť s rozhodovaním o azyle, preto sa úrady pri integrácii zameriavajú na osoby, ktoré majú na medzinárodnú ochranu nárok. Žiadatelia sú rozdelení do skupín v závislosti od veku a kvalifikácií. Integrácia prebieha v šiestich krokoch: 1) v záchytnom centre, ktoré prevádzkuje BAMF sa spracováva žiadosť o azyl, pričom už pri odchode z pohovoru žiadateľov oslovia zamestnanci služieb zamestnanosti; 2) povinný jazykový kurz; 3) kariérne poradenstvo; 4) identifikácia zručností a budovanie profilu; 5) modulárne parciálne kvalifikácie (forma, ktorá sa v súčasnosti pripravuje a poskytuje sa v prípade, ak utečenci nemajú formálnu kvalifikáciu) a ďalšie odborné vzdelávanie; 6) prepojené iniciatívy zamestnávateľov. V neposlednom rade je dôležitá spolupráca s inštitúciami na rôznych úrovniach – federálnou vládou, ministerstvami, BAMF, lokálnymi úradmi, zamestnávateľmi, odbormi atď. Nemecko sa taktiež momentálne zaoberá otázkou vydávania povolení pre samostatne zárobkovo činné osoby. Pozitívom súčasnej situácie je, že prináša dôvod na modernizáciu prijímacieho systému.
Moniek Akerboom z Univerzity v Leiden predstavila systém integrácie osôb s udelenou medzinárodnou ochranou v Holandsku, ktoré implementuje generickú integračnú politiku pre všetky skupiny cudzincov. Pre zlepšenie situácie osôb s udelenou medzinárodnou ochranou zriadilo nedávno holandské Ministerstvo práce a sociálnych vecí pracovnú skupinu pre prácu a integráciu s cieľom osamostatnenia týchto osôb. Po udelení statusu sa pre utečencov hľadá ubytovanie, pričom zúčastnené obce majú povinnosť prijať kvóty stanovené podľa počtu obyvateľov. Je dôležité, aby sa vytvorilo prepojenie medzi profilom utečenca, potrebou obce a trhom práce. Podobne ako v iných členských krajinách, aj Holandsko čelí problému s ubytovaním, ktorého je nedostatok. Po uplynutí dvoch rokov si utečenci musia nájsť stále bývanie. Medzi alternatívnejšie druhy bývania patrí napríklad spoločné bývanie so študentmi alebo zrekonštruovanie priestorov škôl. Ak obce naplnia kvóty, je im poskytnutý určitý druh podpory na pokrytie administratívy. V prípade ak obce zabezpečia stále bývanie, sú im poskytnuté dotácie. Po troch rokoch musia osoby s udelenou medzinárodnou ochranou vykonať skúšku. Skúška pozostáva z jazykovej časti a časti o holandských reáliách (dejiny, tradície) a zahŕňa aj orientáciu na trhu práce. Osoby s udelenou medzinárodnou ochranou majú nárok na pôžičku (do výšky 10 000 euro), ktorú môžu využiť na vzdelávanie alebo rôzne kurzy. Po vykonaní skúšky je tiež potrebné podpísať prehlásenie o tom, že dotknutá osoba má záujem stať sa súčasťou holandskej spoločnosti. Osoby s medzinárodnou ochranou majú zároveň nárok na posúdenie kvalifikácie v prípade, ak nemajú žiadne potvrdenie o vzdelaní. Veľkou prekážkou pre integráciu na trh práce je jazyková bariéra.
Podľa analýzy OECD, ktorú na konferencii predstavil Thomas Liebig, údaje z roku 2014 svedčia o tom, že osobám s udelenou medzinárodnou ochranou trvá približne 10 rokov kým sa integrujú na trhu práce, pričom aby dosiahli úroveň integrácie domáceho obyvateľstva, potrebujú asi 20 rokov. Na rozdiel od ostatných členských štátov, osoby s udelenou medzinárodnou ochranou v Belgicku výrazne nezaostávajú za ostatnými štátnymi príslušníkmi tretích krajín, avšak existujú rozdiely medzi mužmi a ženami. Švédsko je príkladom toho, že investovanie do vzdelania prináša pozitívne výsledky. Podľa správy OECD Úspešná integrácia (Making Integration Work) je dôležité začať s integráciou žiadateľov o azyl čo najskôr a to už počas azylového konania, pokiaľ je vysoká pravdepodobnosť, že tieto osoby v krajine ostanú. V Nemecku sa uplatňuje prístup „krok za krokom“ (a step wise approach), podľa ktorého majú žiadatelia o azyl čiastočný prístup na trh práce po troch mesiacoch a až neskôr nadobudnú plný prístup. V mnohých prípadoch je pre integračnú politiku cenovo dostupné bývanie dôležitým faktorom pri umiestňovaní utečencov, avšak kde je prístup k takémuto bývaniu, často chýbajú pracovné príležitosti a naopak. Ideálne by tieto politiky mali vopred zohľadňovať zručnosti, podmienky lokálneho trhu práce a mali by predchádzať segregácii. Kvalifikácie by mali byť posudzované vopred ako v prípade Nemecka, kde sú posudzované aj neformálne kvalifikácie. Úroveň vzdelania niektorých skupín utečencov sa v jednotlivých krajinách líši. Okrem toho, kvalifikované osoby sú často nedocenené napríklad kvôli náročnému uznávaniu kvalifikácií alebo chýbajúcim dokladom. Integrácia jednotlivých skupín by mala prebiehať podľa kvalifikácie, krajiny pôvodu a pod. Dĺžka integračného programu by mala byť flexibilná, taktiež sa osvedčili špecificky zamerané kurzy, praktické školenie priamo v práci (on the job training). Náklady na integráciu maloletých bez sprievodu sú v porovnaní s dospelými šesť krát vyššie. Mnoho z nich prichádza po ukončení povinnej školskej dochádzky, chceli by začať hneď pracovať, aby mohli podporovať rodinu v krajine pôvodu. Migranti s nízkou úrovňou vzdelania taktiež predstavujú veľkú skupinu a ich vzdelávanie by malo byť považované za investíciu. Ak sa investuje do rodičov, aj ich deti budú mať lepšie podmienky pre integráciu. Investícia však znamená aj skorú intervenciu, t.j. už počas azylového konania a zavádzanie politík, ktoré neukazujú okamžité výsledky. V súčasnosti sa OECD zaoberá hodnotením kanadského integračného systém – čo je možné sa z tohto systému naučiť, ako zaangažovať občiansku spoločnosť, napríklad prostredníctvom mentorstva, a ako zapojiť lokálne komunitné iniciatívy.
Maria Vincenza Desiderio z Inštitútu pre migračnú politiku (Migration Policy Institute – MPI) sa najskôr venovala otázke prečo sú utečenci znevýhodnení. Okrem toho, že čelia rovnakým prekážkam ako iné skupiny cudzincov, majú menej priestoru na plánovanie a výber cieľovej krajiny a okrem toho čelia niektorým špecifickým prekážkam. Pokiaľ niektorí z nich vynechajú časť integračného procesu, je náročné dohnať stratený čas. Je potrebné vziať do úvahy traumu a zdravotné problémy. Taktiež majú väčšiu tendenciu byť nesamostatní. Porovnania s Kanadou a USA by mali zohľadniť fakt, že tieto krajiny pracujú s osobami, ktoré boli presídlené na rozdiel od Európy, do ktorej prichádzajú ako žiadatelia o azyl. Integrácia na trhu práce je dôležitá aj z toho dôvodu, aby tieto osoby neboli sociálne vylúčené. Ďalšie integračné opatrenia sa často odvíjajú od toho, aké zamestnanie osoby s udelenou medzinárodnou ochranou majú. Alternatívne uznávanie kvalifikácií, ktoré zapája zamestnávateľov, zvyšuje mieru dôvery aj u iných zamestnávateľov ako sa preukázalo v Nemecku a Švédsku. Uznávanie kvalifikácií by sa malo začať vykonávať v jazyku, ktorému osoby s udelenou medzinárodnou ochranou rozumejú a taktiež by mali byť zvážené alternatívne spôsoby vzdelávania, ktoré môžu byť prospešné nielen pre utečencov, ale aj pre staršie osoby. Niektoré krajiny začali s kurzami zameranými na tvorbu start-upov. Zaujímavým prístupom je aj zavádzanie nekonvenčných povolaní ako napríklad v Thajsku, kde žije veľká skupina pôvodom z Mjanmarska, preto títo cudzinci pracujú v nemocniciach ako kultúrni mediátori. V Taliansku, v regióne Emilia-Romagna, vykonávajú utečenci dobrovoľnícku činnosť. Vlády by mali podporiť zamestnávateľov znížením miery byrokracie, či uľahčením prístupu k povoleniu na pobyt pre žiadateľov o azyl.
Belinda Pyke z Generálneho riaditeľstva pre migráciu a vnútorné záležitosti (DG HOME) zdôraznila, že zamestnanie je bránou k ďalším aspektom integrácie. Za posledné obdobie prišiel do Európy oveľa väčší počet migrantov, ktorí majú nízku mieru integrácie na pracovný trh ̶ sú to najmä utečenci a obzvlášť ženy. Iba jeden zo štyroch utečencov má zamestnanie a ak tieto osoby v minulosti mali nejaké zručnosti, po čase ich začnú strácať. Otázkou je či je vhodnejšie, aby boli integračné programy dlhšie alebo rýchlejšie. V roku 2015 sa Európska komisia (EK) síce zamerala predovšetkým na to, aby reagovala na zvýšené počty migrantov a nápor na azylové systémy, avšak angažovala sa aj v oblasti legálnej migrácie, konkrétne pri smernici o modrých kartách EÚ. V roku 2016 vznikol akčný plán EK pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorý zahŕňa aj utečencov. Migračná situácia v poslednom období spôsobila, že všetky oddelenia EK sa začali venovať migrácii a integrácii, čo v praxi predstavuje nové možnosti financovania. V súčasnosti sa pripravuje revízia azylovej legislatívy, pričom pôvodných 9 mesiacov, po ktorých môžu žiadatelia o azyl začať pracovať sa znižuje na 6 mesiacov. Okrem toho sa vylúčia obmedzenia pre určité povolania. Taktiež by bolo vhodné zaviesť sankcie, ak sa nedodržiavajú integračné opatrenia. Pri analýze údajov a štatistík EK úzko spolupracuje s OECD a EMN, najmä v oblasti integrácie utečencov na trhu práce, či fiškálneho dopadu.
Tento článok bol spracovaný na základe dostupných konferenčných materiálov a správ. Viac informácií o konferencii, ako aj prezentácie sú dostupné na webovej stránke belgického kontaktného bodu EMN.