Pri príležitosti holandského predsedníctva v Rade EÚ zorganizoval národný kontaktný bod EMN v Holandsku v spolupráci s Európskou komisiou a holandským ministerstvom bezpečnosti a spravodlivosti v dňoch 12. - 13. januára 2016 v Amsterdame Výročnú konferenciu EMN na tému: „Podpora multidisciplinárneho prístupu k riešeniu prevádzačstva“.
Jej cieľom bolo prediskutovať najnovší vývoj v oblasti prevádzačstva v súvislosti s EÚ Akčným plánom proti prevádzačstvu (2015-2020) a identifikovať osvedčenú prax ako aj opatrenia na komplexný boj proti prevádzačstvu, ktoré by mali byť prijaté na úrovniach členských štátov ako aj na EÚ úrovni. Na konferencii vystúpilo viac ako 200 expertov s rozličnou expertízou z 24 členských štátov EÚ. Zástupcovia ministerstiev z členských štátov EÚ vrátane policajných zborov, inštitúcií a agentúr EÚ, medzivládnych organizácií, akadémie a výskumných inštitútov ako aj neziskových organizácií a súkromného sektora sa podelili o svoju expertízu a skúsenosti v oblasti prevádzačstva, v snahe podnietiť pre adekvátnu implementáciu Akčného plánu proti prevádzačstvu. Výsledok konferencie, ktorým je set špecifických odporúčaní, môže prispieť k práci tvorcov politík na rôznych úrovniach ako aj ostatných významných aktérov v tejto oblasti.
Výročná EMN konferencia 2016 bola oficiálne otvorená Petrom Dìezom, zástupcom generálneho riaditeľa odboru medzinárodnej migrácie ministerstva bezpečnosti a spravodlivosti v Holandsku, ktorý uviedol tému a oboznámil prítomných s problémami spojenými s prevádzačstvom, ktorým Európa v súčasnosti čelí.
Ard van der Steur, minister bezpečnosti a spravodlivosti v Holandsku zdôraznil potrebu zaoberať sa s touto témou vzhľadom na fakt, že tisícky migrantov každoročne umierajú na ceste do Európy, čo je často ovplyvnené aj práve prevádzačmi. Uviedol, že boj proti prevádzačstvu je prioritou spoločnej politiky EÚ v oblasti migrácie. Zabezpečenie integrovaného prístupu a implementácie opatrení na základe zdieľania osvedčenej praxe a expertízy je dôležité aplikovať na národnej úrovni, úrovni EÚ, ako aj v situáciách priamo na hraniciach.
Eurokomisár pre migráciu, vnútorné záležitosti a občianstvo, Dimitris Avramopolous, prezentoval svoj pohľad na tému prostredníctvom videohovoru. Súhlasil s dôležitosťou zdieľania informácií a expertízy so všetkými zúčastnenými stranami a vyjadril tiež potrebu komplexnej spolupráce aj s čoskoro otvoreným Centrom pre boj proti prevádzačstvu, ktoré bude slúžiť ako styčný bod pre zber informácií týkajúcich sa prevádzačstva na európskej úrovni. Tiež vidí veľkú príležitosť v spolupráci s finančnými inštitúciami v oblasti finančných transakcií prevádzačov. Na záver upozornil na nutnosť neustále si pripomínať, že sú to ľudské bytosti, kto je subjektom tohto obchodu a preto potrebujú našu ochranu.
William L. Swing, generálny riaditeľ Medzinárodnej organizáce pre migráciu (IOM) vysvetlil, že prevádzačstvu je logickým dôsledkom pohybu miliónov ľudí kvôli prebiehajúcim katastrofám v priamom susedstve EÚ. Navrhol, že na riešenie tejto situácie je potrebný komplexný prístup vrátane prevencie, ochrany migrantov a stíhania prevádzačov. Spolupráca s medzinárodnými organizáciami ako IOM, UNHCR a UNICEF ako aj zapojenie predchádzajúcich skúseností je nevyhnutné na zabezpečenie bezpečnej migrácie.
Po hlavných prezentujúcich vystúpila Simona Ardovino z Generálneho riaditeľstva pre migráciu, vnútorné záležitosti a občianstvo z Európskej komisie a Jacqueline Mallender z Optimity Advisors a uviedli štúdiu EMN zameranú na premostenie nedostatku systematického výskumu a hodnotení súčasných politík v oblasti prevádzačstva. Výskum zahŕňal tri rôzne perspektívy: ekonomiku, obchod a sociálnu organizáciu. Pani Mallender vysvetlila, že prevádzačský biznis funguje ako klasický trh s dodávateľmi a zákazníkmi. Prevádzačský biznis intenzívne závisí od komunikácie cez sociálne siete a mobilných platieb cez telefón. Priama komunikácia s potenciálnymi „klientmi” je preto kľúčová pre úspech prevádzačov.
Prvý panel konferencie bol zameraný na implementáciu Akčného plánu proti prevádzaniu migrantov, predovšetkým na spoluprácu s agentúrami EÚ. Lotje van de Made z Europolu prezentoval činnosť Europolu v oblasti prevádzačstva, predovšetkým projekt Spoločného Operačného tímu (Joint Operational Team - JOT) Mare ako aj prioritu „Uľahčovanie neregulárnej imigrácie“, ktorá sa sústredí na boj proti organizovaným skupinám, zabezpečujúcim cesty migrantov cez Stredozemné more do EÚ. Europol zdôraznil tiež potrebu intenzívnejšej spolupráce medzi agentúrami a zvyšovanie kapacít členských štátov EÚ.
Klaus Rösler z Frontexu vo svojej prezentácii opísal činnosť Frontexu v kontexte implementácie Akčného plánu proti prevádzaniu migrantov. V súčasnosti Frontex vedie niekoľko viacúčelových spoločných operácií ako Európska multidisciplinárodna platforma boja proti organizovaným kriminálnym hrozbám (European Multidisciplinary Platform Against Criminal Threats - EMPACT), prioritu „ “Facilitated Illegal Immigration” a ďalšie. Frontex taktiež prispieva k vzdelávacím tréningom vytváraním kurzov v spolupráci s CEPOL a Europolom.
Cyril Lacombe z Eurojust odprezentoval činnosť Eurojustu v oblasti boja proti prevádzačstvu. Medzi aktivity Eurojust patria napr. vytvorenie kontaktného bodu na boj proti prevádzačstvu, tematickej skupiny na prevádzačstvo, participácia na novej koncepcii problémových oblastí (Hotspot), intenzívna spolupráca na operácii EUNAVFOR (European Union Naval Force) v rámci Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej spolupráce (CSDP- Common Security and Defence Policy).
EASO na konferencii reprezentoval Jeroen Jans, ktorý uviedol štatistické údaje o počtoch žiadostí o medzinárodnú ochranu v krajinách EÚ a prezentoval prácu v Taliansku a Grécku. Tiež vysvetlil, že migranti nemajú právo si vybrať krajinu, ktorú preferujú. Relokácia môže byť považovaná za nástroj solidarity medzi členskými štátmi a ako alternatíva k prevádzaniu.
Závery z tohto panelu identifikovali výzvy hlavne čo sa týka výmeny osobných údajov, ako aj dôležitosť maximalizovať, v medziach zákona, využitie relevantných informačných kanálov na overovanie si a zdieľanie informácií v súvislosti s prevádzačstvom.
Druhý panel sa venoval dostupným opatreniam a aktuálnym výzvam boja proti prevádzačstvu a zapojeniu multidisciplinárneho prístupu zahŕňajúceho inštitúcie na lokálnej, regionálnej, národnej ako aj medzinárodnej úrovni. Jedným z prezentujúcich bol aj Khalid Koser, výkonný riaditeľ Globálny Fond na podporu reaktívnosti a zapájania komunít (Global Community Engagement and Resilience Fund), ktorý sa v minulosti venoval skúmaniu obchodného modelu prevádzačstva v Pakistane a Afganistane. Pán Koser vyjadril, že spôsoby, akými migranti platia prevádzačom, sa zmenili. Podľa neho je potrebné zahrnúť tri elementy pri boji proti prevádzačstvu migrantov. V prvom rade si treba uvedomiť fakt, že do procesu je zapojené nespočetné množstvo činiteľov (napr. rodiny, zamestnávatelia). V druhom rade, celá idea prevádzačského obchodu je vybudovaná na dôvere. V neposlednom rade by sme sa mali snažiť znižovať zisk prevádzačov “sledovaním” finančných tokov.
Zástupca oddelenia riadenia hraníc a imigrácie z IOM, Florian Forster, zdôraznil štyri nástroje, ktoré prispievajú k riešeniu problému prevádzačstva a to hlavne záchrana životov a potreba pomôcť migrantov v núdzi, vytvorenie legálnych migračných a presídľovacích možností k zníženiu faktorov, ktoré nútia migrantov vyhľadávať prevádzačov, zákaz prevádzania a stíhanie prevádzačov.
Spomedzi zástupcov orgánov činných v trestnom konaní z členských štátov vystúpil Jens-Philip Meierjohann zo Spolkovej Federálnej polície v Nemecku a popísal súčasnú komplexnú situáciu v Nemecku najmä v oblasti procesov týkajúcich sa vysokých počtov registrácií a k získavaniu informácií.
Warner ten Kate, národný prokurátor pre oblasť obchodovania s ľuďmi a prevádzačstvo v Holandsku zdôraznil, že policajné orgány samotné nemôžu vyriešiť situáciu. Pán ten Kate predstavil tzv. bariérový model, ktorý môže slúžiť na efektívny boj proti prevádzačstvu a narušiť obchodný model prevádzačstva. Na ceste medzi krajinou pôvodu migrantov a ich cieľovou krajinou je nutné prekonať rôzne prekážky. Tento model ukazuje, že prekážky môžu byť aj umelo vytvorené na narušenie obchodného modelu prevádzačstva.
Druhý deň začal v poradí tretím panelom, ktorý bol zameraný na spôsoby fungovania prevádzačstva, falšovania dokladov, napomáhaním k nelegálnemu pobytu a poskytovaním pomoci zraniteľným migrantom. Roberta Barberini, zástupkyňa generálneho prokurátora v Ríme a riaditeľka Úradu medzinárodnej spolupráce sa podelila o svoje skúsenosti s praktikami prevádzačov na mori. Podľa jej slov, prevádzači zámerne ohrozujú životy migrantov, aby vyprovokovali reakciu Talianska. Zakončila svoju prezentáciu odporúčaním členským štátom: „Členské štáty by mali zvážiť vytvorenie jurisdikcie v medzinárodných vodách, ktorá nie je priamo spojená s územím konkrétnej krajiny.“
Ďalší prezentujúci, Gabor Balog z Európskej multidisciplinárnej platformy boja proti hrozbám trestnej činnosti v Maďarsku, zdôraznil vysokú organizovanosť zločineckých skupín a to nielen priamo na hraniciach ale aj v súvislosti s organizovaním falošných sobášov, zneužívaním víz a vytváraním falošných dokladov. Odprezentoval aj činnosť významného nástroja na výmenu informácií, skúseností a osvedčenej praxe, tzv. spoločného vyšetrovacieho tímu – Joint Investigation Team (JIT).
Zástupca riaditeľa národnej kriminálnej agentúry vo Veľkej Británii, Tom Dowdall upozornil, že neregulárnu migráciu a organizovaný zločin treba rozlišovať. Neregulárnu migráciu zväčša tvorí voľná sieť založenú na etnicite. Vymenoval štyri taktiky na boj proti organizovanému zločinu: prispôsobovanie zručností, skúseností a stratégií; vytváranie rovnováhy medzi trestným stíhaním a rozložením zločineckým skupín, využitie sociálnych sietí a porozumenie a zameranie sa na financie z trestnej činnosti.
Björn de Rijk z holandskej Kráľovskej vojenskej polície sa podelil o skúsenosti s vysporiadavaním sa s prevádzačmi migrantov v Schiphole (pozn. letisko pri Amsterdame) rôznymi spôsobmi, napr. analýzou letových informácií (tzv. API systém), pozorovanie správania pasažierov atď. Prevádzačstvo lietadlami zväčša zahŕňa zámenu identifikačných dokumentov a falošných dokladov. Pán de Rijk zdôraznil, že prevádzači sa stávajú stále viac inovatívnymi a preto je čoraz náročnejšie spojiť si prevádzané osoby s konkrétnymi prevádzačmi.
Riaditeľka migračného oddelenia Červeného kríža pri EÚ, Anaïs Faure Atger, zdôraznila potrebu poskytovania pomoci všetkým zraniteľným migrantom vo všetkých fázach ich cesty, bez ohľadu na ich cieľovú destináciu. Ustanovenia týkajúce sa humanitárnej asistencie poskytovanej v rámci neregulárnej migrácie by mali byť vyňaté, keďže cieľom by nemalo byť kriminalizácia tých, čo poskytujú humanitárnu pomoc. Zdôraznila potrebu vytvoriť legálne spôsoby migrácie do Európy.
Štvrtý panel sa skladal zo šiestich workshopov, ktoré zahŕňali prezentácie, otázky a diskusiu na rôzne témy. Témy sa sústredili na posilnenie výmeny informácií a spravodajských služieb s ohľadom na prevádzačstvo, rozloženie organizovaných zločineckých sietí zapojených do prevádzačstva na základe porozumenia finančných schém, ktoré prevádzači používajú, inovatívne spôsoby boja proti prevádzačstvu: sociálne siete a prediktívnu analýzu (predictive analytics), zapojenie súkromného sektoru do boja proti prevádzačstvu: transport a lodnú prepravu, vývoj efektívnych informačných a prevenčných kampaní o rizikách prevádzačstva a pádnu kapmaň v tretích krajinách ako aj vývoj komplexných reakcií na prevádzačstvo, vrátane zamerania sa podnecujúce faktory.
Piaty panel poskytol zhrnutie diskusií a debát tejto konferencie a načrtnutie budúcich perspektív: implementácie Akčného plánu proti prevádzaniu migrantov a zabezpečenie koordinácie a koherencie politík v reakcii EÚ na prevádzačstvo. Závery boli prezentované Jan-Keesom Goetom, generálnym riaditeľom pre imigráciu z holandského ministerstva bezpečnosti a spravodlivosti a Danou Spinant, riaditeľkou sekcie pre nelegálnu migráciu a návratovú politiku Generálneho riaditeľstva pre migráciu a vnútorné záležitosti Európskej komisie. Tieto sa dajú charakterizovať ako posilnenie policajnej a súdnej reakcie, zlepšenie zberu a zdieľania informácií predovšetkým medzi orgánmi činnými v trestnom konaní a súdnymi orgánmi, využitie existujúcich sietí na výmenu informácií a ich posilnenie namiesto vytvárania nových platforiem, zlepšenie prevencie prevádzačstva a pomoc zraniteľným migrantom, posilnenie spolupráce s tretími krajinami s cieľom zdokonaliť činnosť spravodajských služieb a výmenu informácií.
Spracované zo Záverov a súhrnu z konferencie zostavených Národným kontaktným bodom Holandska v spolupráci s Európskou komisiou a poskytovateľom služieb EMN (ICFI).