Národný kontaktný bod (NKB) EMN v Maďarsku zorganizoval 24. septembra 2015 konferenciu Externá dimenzia migrácie – spolupráca s krajinami pôvodu a tranzitnými krajinami (The External Dimension of Migration - Cooperation with Countries of Origin and Transit). Na konferencii vystúpili predstavitelia maďarského ministerstva vnútra vrátane policajného zboru, Medzinárodného centra pre rozvoj migračnej politiky (ICMPD), Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) Budapešť, Univerzity v Pécsi a Maastrichtskej univerzity (Maastricht Graduate School of Governance).
Na konferencii boli predstavené príklady osvedčenej praxe v rámci spolupráce medzi členskými krajinami EÚ a krajinami pôvodu a tranzitu, medzi ktoré patrili podporné projekty Pražského, Budapeštianskeho, Chartúmskeho a Rabatského procesu. V súvislosti s opatreniami v boji proti neregulárnej migrácii bola vyzdvihnutá úloha imigračných styčných dôstojníkov, ktorí pôsobia v krajinách pôvodu a tranzitu. Prezentovaný bol aj Program asistovaných dobrovoľných návratov a reintegrácií (AVRR) IOM so zameraním na neregulárnych migrantov pochádzajúcich z Kosova vzhľadom na aktivity, do ktorých sa zapojili štátne inštitúcie. Záver konferencie bol venovaný vzťahu medzi migráciou a rozvojom.
Prvý panel konferencie bol zameraný na Globálny prístup k migrácii a mobilite (GAMM). Vivien Vadasi z maďarského ministerstva vnútra predstavila v rámci GAMM externú migračnú politiku EÚ. Tento komplexný prístup je založený na štyroch hlavných pilieroch: podpora mobility a legálnej migrácie, zníženie počtu neregulárnych migrantov, dôraz na medzinárodnú ochranu a maximalizácia pozitívneho dopadu migrácie a mobility na rozvoj tretích krajín. Gergely Szabo z maďarského Úradu pre imigráciu a národnosť hovoril o úlohách a praxi v rámci siete imigračných styčných dôstojníkov, ktorá bola založená v roku 2004. V rámci siete možno rozlíšiť dve skupiny imigračných styčných dôstojníkov – operačných a strategických. Úlohou operačných dôstojníkov je asistencia najmä počas zvýšených počtov migrantov na letiskách, pri kontrolách a pod. Strategickí dôstojníci sa venujú spolupráci prostredníctvom výmeny informácií na regionálnej a medzinárodnej úrovni. Nakoľko spolupráca s niektorými štátmi je problematická, ako napríklad spolupráca s vládou Líbye, dôležitú úlohu zohráva aj spolupráca a komunikácia medzi jednotlivými imigračnými styčnými dôstojníkmi delegovanými krajinami EÚ a ich profilácia na určitú oblasť. V súčasnosti má Maďarsko imigračných styčných dôstojníkov delegovaných v Ankare, Hanoji, Nairobi a Alžíri, ktorí v rámci svojej práce zabezpečujú napríklad školenia pre zamestnancov leteckých spoločností na odhaľovanie falošných dokladov totožnosti.
Druhý panel konferencie bol venovaný projektom v oblasti migrácie v rôznych regiónoch. Tímea Lehoczki z maďarského ministerstva vnútra predstavila Budapeštiansky proces, ktorý začal svoju prvú fázu podpísaním Istanbulskej deklarácie v roku 1993. Tento projekt je zameraný na Afganistan, Pakistan, Irak, Irán a čiastočne Bangladéš a jeho cieľom je najmä posilnenie migračných kapacít v krajinách hodvábnej cesty a podpora implementácie Partnerstva hodvábnej cesty. Projekt tiež podporuje šírenie vedomostí, expertízy a manažérskych zručností v oblasti migrácie, posilnenie národných systémov riadenia migračných dát, rozvoj komplexných národných rámcov politík, posilnenie regionálneho a medzivládneho dialógu a zvýšenie operačnej spolupráce medzi krajinami hodvábnej cesty. Erik Reho zo Švédskej rady pre migráciu poukázal na význam spolupráce s tretími krajinami a na regionálne a bilaterálne zapojenie Švédska. Švédsko je vedúcou krajinou, ktorá podporuje twiningové projekty Srbska s inými členskými štátmi (Holandsko a Slovinsko) pri udeľovaní medzinárodnej ochrany, získavaní informácií o krajinách pôvodu, zabezpečovaní prijímacích podmienok pre maloletých bez sprievodu a integračných opatreniach. V twiningových projektoch s Kosovom spolu s Rakúskom a Holandskom vystupuje Švédsko ako junior partner. Istvan Samu z maďarského ministerstva vnútra predstavil projekt Spolupráca východného partnerstva v boji proti neregulárnej migrácii – podpora implementácie Akčného plánu Pražského procesu (Eastern partnership cooperation in the fight against irregular migration supporting the implementation of the Prague process Action Plan – EaP SIPPAP). Partnerskými krajinami projektu sú Arménsko, Azerbajdžan, Gruzínsko, Moldavsko, Ukrajina a Bielorusko a medzi implementačných partnerov patrí okrem vedúceho Maďarska, aj Poľsko, Slovenská republika, Rumunsko, Lotyšsko a ICMPD. Aktéri si vymieňajú osvedčenú prax a informácie pri vypracúvaní dokumentov, príprave operačných aktivít a zakladaní systému styčných bodov pre výmenu informácií v Arménsku, Gruzínsku a Moldavsku. Csaba Borsa z maďarského policajného zboru prezentoval na tému posilnenia readmisie a udržateľnej reintegrácie štátnych príslušníkov Kosova. Maďarsko položilo prostredníctvom EMN ad hoc otázku, v ktorej zisťovalo, či vyvíjajú štátne inštitúcie v členských štátoch EÚ iniciatívy na podporu dobrovoľného návratu neregulárnych migrantov do Kosova. Na základe odpovedí sa zistilo, že okrem Talianska, Luxemburska a Nemecka sa v členských štátoch v čase položenia ad hoc otázky takéto iniciatívy nevyvíjali. Napríklad v Taliansku financuje ministerstvo práce projekt na hľadanie rodiny v Kosove, Egypte, Maroku, Albánsku, Srbsku, Čiernej hore a Moldavsku pre maloletých bez sprievodu, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území Talianska. V Maďarsku prebieha informačná kampaň pre migrantov z Kosova o možnosti návratu do krajiny pôvodu. Podľa Borsu by sa mala zlepšiť výmena informácií medzi členskými štátmi a Kosovom, mali by sa zapojiť neziskové organizácie a rozšíriť cieľová skupina. Julien Simon z ICMPD predstavil projekt EUROMED III, za ktorého implementáciu zodpovedal v rokoch 2012 - 2014. Venuje sa posilneniu spolupráce v migračných otázkach medzi členskými štátmi EÚ a krajinami južného regiónu Nástroja európskeho susedstva a partnerstva. Stredozemné more je často považované za hlavný bod migračnej krízy, avšak EUROMED je iba jedným z veľkého množstva projektov v oblasti spolupráce.
V poslednej časti zameranej na migráciu a rozvoj vystúpila Magdalena Majkowska-Tomkin, vedúca IOM Budapešť, ktorá predstavila základné migračné teórie (modernizačnú teóriu, teóriu závislosti a teóriu ľudského rozvoja), zdôraznila prepojenie migrácie a rozvoja na rôznych úrovniach a vyzdvihla pozitíva, ktoré migrácia prináša spoločnosti. Na záver upriamila pozornosť na august 2015, kedy sa dobre riadená migrácia stala súčasťou 10. udržateľného rozvojového cieľa (SDG). Ozge Bilgili, výskumníčka Maastricht Graduate School of Governance v Holandsku, pokračovala v objasňovaní vzťahu migrácie a rozvoja. Vo svojej prezentácii poukázala na sociálne remitencie (napr. transfer vedomostí), ktoré dopĺňajú finančné remitencie. Odliv mozgov je v debate o vzťahu migrácie a rozvoja jedným z hlavných argumentov oponentov migrácie ako hnacej sily rozvoja. Preukázalo sa však, že odliv mozgov sa javí ako problém iba v určitých ostrovných štátoch. Diaspóra môže mať dôležitú úlohu pre rozvoj krajín pôvodu a preto by sa mali vlády na tieto skupiny zamerať a vnímať ich potreby. István Tarrósy z Univerzity v Pécsi následne vo svojej prezentácii o vzťahu medzi Afrikou a Čínou predstavil teóriu moci podľa Josepha Nila a postupne sa zameral na Čínu, ktorá sa usiluje o stratégiu tzv. „smart power“. Mnohí africkí migranti prichádzajú študovať alebo pracovať do Číny, vďaka vízovej politike a štipendiám, ktoré sa využívajú jednoduchšie ako európske.
Viac informácií o konferencii vrátane programu a prezentácií nájdete na webovej stránke NKB EMN v Maďarsku.
Popri konferencii sa konalo aj klastrové stretnutie EMN, na ktorom diskutovali zástupcovia viacerých NKB o budovaní národnej siete. Bližšie sa venovali spolupráci so štátnymi inštitúciami a neziskovými organizáciami na národnej úrovni.