Výskumníci z krajín mimo EÚ môžu byť dôležitým zdrojom expertízy a vedomostí pre európske univerzity a výskumné inštitúcie. Najnovší inform Európskej migračnej siete poskytuje prehľad opatrení prijatých členskými štátmi EÚ s cieľom zvýšiť svoju atraktívnosť pre zahraničných výskumníkov. Popisuje tiež hlavné výzvy a dobrú prax pri ich získavaní a udržiavaní.
Inform Prilákanie a udržanie zahraničných výskumníkov analyzuje implementáciu smernice o študentoch a výskumníkoch, ako aj relevantné národné politiky, schémy a prax v členských štátoch EÚ. Pozerá sa na skúsenosti členských štátov EÚ pri prilákaní a udržaní zahraničných výskumníkoch, ktorí sú považovaní za talentovaných a vysokokvalifikovaných pracovníkov, ktorí môžu prispieť k pokrytiu potrieb trhu práce. Zaoberá sa aj výzvami, ktoré v tejto oblasti priniesla pandémia COVID-19.
Väčšina členských štátov EÚ sa vo svojich politikách venuje získavaniu a udržaniu zahraničných výskumníkov, avšak spôsoby sa líšia. Členské štáty vyvíjajú rôzne informačné aktivity, aby zvýšili svoju atraktívnosť pre zahraničných výskumníkov, akými sú napríklad letáky, informačné dni, webstránky, mediálne kampane, zastúpenia v zahraniční a pod. Inform taktiež poukazuje na zmluvy o bilaterálnej a multilaterálnej spolupráci medzi členskými štátmi EÚ a krajinami mimo Európskej únie s cieľom poskytnúť financovanie pre spoločné výskumné projekty alebo vytvárať siete akademických pracovníkov.
Inform poukazuje i na to, že členské štáty EÚ dávajú zahraničným výskumníkom možnosť získať prechodný pobyt na 9 alebo viac mesiacov s cieľom hľadať si prácu alebo založiť si firmu po skončení výskumu. Medzi najčastejšie výzvy, ktorým členské štáty EÚ čelia sú administratívne prekážky alebo nedostatočná atraktivita krajiny kvôli obmedzenej výskumnej infraštruktúre alebo nedostatočnej finančnej pomoci.
Inform sa mapuje legislatívu, politiky, skúsenosti a opatrenia z 22 členských štátov EÚ v období rokov 2018 až 2020.