Ide o základný a východiskový dokument a pre budovanie politiky vlády SR v oblasti migrácie do roku 2020. Túto  strednodobú stratégiu schválila vláda SR dňa 31. augusta 2011. 

Prvá politika v oblasti integrácie na Slovensku, ktorá formuluje opatrenia týkajúce sa bývania, kultúry a spoločnosti, občianstva, vzdelávania, zamestnanosti a sociálnej ochrany, zdravotnej starostlivosti, krajskej samosprávy a starostlivosti o maloletých bez sprievodu. Tento dokument, ktorý nahradil Koncepciu integrácie cudzincov v SR z roku 2009, schválila vláda SR dňa 29. januára 2014.

Štúdia identifikuje spoločné prvky a rozdiely medzi národnými politikami a praxou v (členských) štátoch EÚ a Nórsku v oblasti zlúčenia rodiny štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorá napriek právnej úprave na úrovni EÚ (Smernica 2003/86/ES o práve na zlúčenie rodiny) do veľkej miery závisí od uváženia jednotlivých (členských) štátov EÚ. Štúdia poskytuje aktuálne informácie a vyzdvihuje niekoľko zmien, ktoré prijali niektoré členské štáty EÚ a Nórsko od r. 2011 v tejto oblasti. Štúdia navyše zahŕňa aj prehľad relevantnej judikatúry v oblasti zlúčenia rodiny.

Štúdia poskytuje stručný prehľad organizácie politického, legislatívneho a inštitucionálneho rámca migrácie a azylu v členských štátoch EÚ a Nórsku. Prvé vydanie štúdie za Slovenskú republiku sa zaoberá obdobím od vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993 do konca roka 2008. Aktualizované štúdie za Slovenskú republiku pokrývajú nasledovné obdobia: od roku 1993 do apríla 2010,  od roku 1993 do júla 2012 a od roku 1993 do konca júla 2014. 

Malá tematická štúdia sa venuje právnej úprave a osvedčenej praxi pri zaistení a alternatívach zaistenia štátnych príslušníkov tretích krajín v členských štátoch EÚ a Nórsku, pričom sa podrobnejšie zaoberá dôvodmi na zaistenie, samotným zaistením, alternatívami zaistenia a prepustením zo zaistenia. V štúdii sú bližšie popísané zariadenia určené na zaistenie a podmienky v zaistení. Okrem toho štúdia poskytuje analýzu vplyvu zaistenia a alternatív k zaisteniu na návraty a udeľovanie medzinárodnej ochrany.

Malá tematická štúdia skúma, ako členské štáty EÚ a Nórsko identifikujú (potenciálne) obete obchodovania s ľuďmi v procese medzinárodnej ochrany a nútených návratov neúspešných žiadateľov o azyl. Štúdia poskytuje prehľad o tom, ako identifikácia (potenciálnej) obete obchodovania s ľuďmi vyústi do inej procedúry posudzovania udelenia pobytu. Štúdia obsahuje informácie o počtoch takto identifikovaných obetí a o súvisiacich školeniach, tréningoch a potrebných príručkách pre pracovníkov, ktorí v procese medzinárodnej ochrany alebo nútených návratov prídu do styku s (potenciálnou) obeťou obchodovania s ľuďmi.

Malá tematická štúdia poskytuje prehľad o organizácii prijímacích a azylových zariadení v členských štátoch EÚ a v Nórsku a poskytuje prehľad o typoch týchto zariadení, kategóriách žiadateľov a kompetentných inštitúciách, ktoré rozhodujú o umiestnení do konkrétneho typu zariadenia. Štúdia tiež popisuje dobrú prax európskych krajín a zameriava sa na efektivitu zariadení z pohľadu nákladov a počtu prijatých a vybavených žiadostí o medzinárodnú ochranu.

Malá tematická štúdia sumarizuje štatistiky a legislatívny rámec v oblasti zisťovania totožnosti štátneho príslušníka tretej krajiny, popisuje metódy zisťovania totožnosti a zaoberá sa aj samotným rozhodovacím procesom v jednotlivých členských štátoch EÚ a Nórsku. 

Štúdia zachytáva vývoj v oblasti starostlivosti o maloletých bez sprievodu v jednotlivých krajinách EÚ. Štúdia opisuje inštitucionálny a legislatívny rámec starostlivosti o maloletých bez sprievodu, ich motiváciu vstupu do krajiny, vstupné procedúry a hraničné kontroly, prijímacie postupy a integračné opatrenia špecifické pre túto skupinu migrantov, ako i návraty maloletých bez sprievodu do krajín pôvodu. 

Štúdia popisuje a analyzuje právnu úpravu a uplatňovanú prax v členských štátoch EÚ pri udeľovaní tých ochrán štátnym príslušníkom tretích krajín, ktoré doposiaľ Európska únia nezahrnula do sekundárnych právnych aktov upravujúcich oblasť migrácie a štáty pri ich udeľovaní stále uplatňujú svoj postup a aplikáciu – tzv. neharmonizovaných ochranných štatútov. Štúdia opisuje hlavné charakteristiky, ako aj konania a poskytnuté práva súvisiace s týmito ochrannými štatútmi.