Kalendár

pon uto str štv pia sob ned
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28
29
30
31

Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) ako koordinátor EMN na Slovensku zorganizovala šiesty ročník vzdelávacieho seminára o migrácii „Príčiny a dôsledky nútenej migrácie“, ktorý sa konal 22. - 24. augusta 2018 v Bratislave

Na seminári vystúpilo 15 odborníkov z medzinárodných organizácií, inštitúcií, mimovládnych organizácií a akdemického sektora z Rakúska, Belgicka, Francúzska, Nemecka, Kene, Holandska, Slovenska, Švajčiarska, Thajska, USA a Veľkej Británie. Prednášali o mýtoch spojených s migráciou a úlohe dát pri tvorbe migračných politík, riadení a budúcich scenároch medzinárodnej migrácie, o zraniteľnosti a ľudských právach migrantov, o migrácii spôsobenej environmentálnymi zmenami, ako aj súčasnom vývoji riadenia migrácie z perspektívy krajín pôvodu a rizikách moderného otroctva.

Medzi viac ako 70 účastníkmi boli zástupcovia štátnej a verejnej správy, štátnych implementačných orgánov, medzivládnych organizácií, neziskového sektora, think-tankov a nezávislých expertov, akademickej obce, slovenských obcí, samosprávnych krajov a združení. Seminára sa zúčastnili aj zahraniční účastníci z Českej republiky, Chorvátska, Lotyšska, Maďarska, Poľska, Rakúska, Švédska a USA pričom väčšina z nich boli zástupcovia Národných kontaktných bodov EMN. V rámci programu mali účastníci možnosť preskúmať dopady dnešných udalostí na tvorbu migračných politík v budúcnosti prostredníctvom interaktívnej stolovej hry, ktorú vyvinulo Laboratórium politík EÚ Spoločného výskumného centra Európskej komisie.

Okrem oficiálnej časti program zahŕňal aj diskusný večer „Migrácia v dôsledku klimatických zmien“ spojený s premietaním dokumentárneho filmu Anoteho archa (www.anotesark.com). Diskusie sa zúčastnili experti z Kene, USA a Českej republiky.

Zhrnutie prednášok seminára

Prvý deň seminára – migračné mýty a dáta, zraniteľnost migrantov, vzťah korupcie a medzinárodnej migrácie

Seminár otvorila Zuzana Vatráľová, vedúca Úradu IOM v SR a predstavila aktivity Európskej migračnej siete (EMN) aj prostredníctvom videa, ktoré mapovalo 10 rokov existencie EMN.  Okrem toho poukázala na mýty o medzinárodnej migrácii a integrácii, ktoré sú v protiklade k faktickým zisteniam a zdôraznila význam používania správnej migračnej terminológie a údajov pre tvorcov politík.

Ako ďalší vystúpil Jasper Dag Tjaden, výskumný pracovník Centra IOM pre analýzu údajov v oblasti globálnej migrácie (IOM’s Global Migration Data Analysis Centre - GMDAC) so sídlom v Berlíne, ktorý predstavil rôzne typy údajov o migrácii dostupné na medzinárodnej úrovni. Zároveň upozornil na obmedzenia pri využívaní týchto dát, ktoré by mali byť brané do úvahy pri tvorbe politík. Zhrnul existujúce zdroje údajov o migrácii, ako aj ich nedostatky najmä v oblasti migračných tokov, emigrácie a návratov. Predstavil tiež Globálne indikátory migrácie, Globálny portál migračných dát, ako aj ďalšie iniciatívy v zbieraní údajov o migrácii.  

Nassim Majidi, spoluzakladateľka a riaditeľka organizácie Samuel Hall a výskumná pracovníčka Wits Univerzity sa vo svojej online prednáške sústredila na proces rozhodovania mladých Somálcov, Afgáncov a Sýrčanov migrovať vzhľadom na ich priotity a ašpirácie.  Vysvetlila pojem „migračný prah“, ktorý je užitočným nástrojom pre pochopenie tohto procesu.  Poukázala aj na úlohu prevádzačov v príbehoch migrantov. Zamerala sa na rozdielnu situáciu tých, ktorí uzavrú dohodu s prevádzačmi ešte pred odchodom z krajiny pôvodu a medzi tými, pre ktorých prevádzač predstavuje zúfalé riešenie na samotnej ceste. Venovala sa tiež príkladom, kedy sa prevádzačstvo mení na obchodovanie s ľuďmi, ako aj zneužívaniu, ktorému musia migranti pri prevádzaní čeliť a spôsobom ich ochrany.  

Kilian Kleinschmidt, zakladateľ a predseda inovačnej a plánovacie agentúry a bývalý riaditeľ utečeneckého tábora Za’atari v Jordánsku vo svojej prednáške zdôraznil potrebu zmeny paradigmy vnímania migrácie – namiesto naratívu uzatvárania hraníc a administratívneho kategorizovania migrantov je podľa neho potrebné rozmýšľať o migrácii, utečencoch a ich ochrane novým spôsobom a vnímať migráciu ako fenomén, ktorý je normálny a ľuďom vlastný už po stáročia. Hovoril tiež o kľúčovej úlohe samospráv pri hľadaní riešenia pre ľudí v pohybe, o urbánnom plánovaní, ako aj o udržateľných rozvojových zónach.

Ďalším prednášajúcimbol Amr Taha, styčný pracovník pre politické záležitosti v regionálnom úrade IOM vo Viedni pre oblasť juhovýchodnej a východnej Európy a strednej Ázie. Predstavil Globálny kompakt OSN o utečencochGlobálny kompakt pre bezpečnú, riadenú a legálnu migráciu , ktoré akcentujú potreby migrantov v zraniteľných situáciách. Zameral sa na ustanovenia týkajúce sa zraniteľnosti migrantov,  súvisiace záväzky a ich riešenia v kontexte zmiešaných migračných pohybov.

O korupcii, ako o významnom spúšťači rozhodnutia migrovať hovoril Arjen Leerkes, profesor migrácie a bezpečnostných štúdií na Maastrichtskej škole správy vecí verejných a profesor sociológie na Univerzite v Rotterdame. Analyzoval, prečo a ako môže korupcia v krajinách pôvodu ovplyvniť medzinárodnú migráciu a venoval sa zraniteľnosti migrantov v súvislosti s imigráciou, zaistením a vyhostením Popísal typy korupcie a ich vzťah k bezpečnosti, emigrácii, dobrovoľným návratom a bezpečnému životnému prostrediu. Prvý deň seminára uzavrela svojou prednáškou Liza Schuster, sociologička na City University v Londýne, ktorá sa viac než 20 rokov venuje terénnej výskumnej práci v oblasti nútenej migrácie. Na základe svojho terénneho výskumu v Afganistane v rokoch 2012 až 2015 zhrnula, aké dôsledky na migrantov majú ich nútené alebo dobrovoľné návraty do Afganistanu z EÚ alebo z iných krajín.  Podrobne popísala návrat jednotlivca bezprostredne po pristátí na letisku v Kábule a tiež súčasnú bezpečnostnú a hospodársku situáciu v Afganistane. Vysvetlila, akým spôsobom je migrácia chápaná v afgánskej spoločnosti založenej na rodinných vzťahoch a sociálnych normách a ako to vplýva na následnú reintergáciu, bezpečnosť a opätovnú migráciu navrátených migrantov v Afganistane.

Druhý deň seminára – klimatické zmeny a migrácia a moderné otroctvo

Druhý deň seminára otvoril François Gemenne, ktorý je odborníkom na environmentálnu geopolitiku a dynamiku migrácie a zároveň vedúcim vedeckým pracovníkom Fondu pre vedecký výskum na Univerzite v Liège v Belgicku, kde riadi Hugovo observatórium. Jeho prednáška bola zameraná na migráciu spôsobenú ničením životného prostredia. Zdôraznil kľúčové aspekty enironmentálnej migrácie v kontraste k tomu ako ich vnímajú médiá, verejnosť a niektorí tvorcovia politík. Zhrnul hlavné dôsledky klimatických zmien (rastúca hladina oceánov, degradácia pôdy, prírodné katastrofy), ktoré spúšťajú rôzne typy migrácie a nie vždy vyžadujú rovnaké politické riešenia a zároveň v niektorých prípadoch poukazujú na medzery v medzinárodnom práve. Zdôraznil, že to budú práve rozvojové krajiny, ktoré budú postihnuté klimatickými zmenami najviac, hoci za ne nesú najmenšiu zodpovednosť.

David Brown, ktorý je výskumníkom v projekte Ekosystém proti otroctvu (Antislavery Ecosystem) na Univerzite v Nottinghame, poskytol inovatívny pohľad na novodobé otroctvo a klimatické zmeny, ktoré považuje za vzájomne prepojené krízy súčasnosti. Poukázal na to, že novodobá otrocká práca (napríklad otroctvo na základe zadĺženosti) je vo veľkej miere využívaná v odvetviach, ktoré významné prispievajú ku klimatickým zmenám a lokálnemu znečisteniu. Na druhej strane zdôraznil, že znehodnotenie životného prostredia a dôsledky klimatických zmien zvyšujú zraniteľnosť marginalizovaných skupín hlavne na Globálnom Juhu a môžu ich dostať do situácie, ktorá priamo vedie k vykorisťovaniu a novodobému otroctvu. Následne poukázal na štatistické korelácie medzi otroctvom a environmentálnymi dátami a predstavil projekt „Otroctvo z vesmíru“, ktorý využíva voľne dostupné dáta z komerčných satelitov na mapovanie a zhromažďovanie údajov o továrňach využívajúcich otrockú prácu.

Kanta Kumari Rigaud, popredná odborníčka na životné prostredie Svetovej banky, predstavila správu Svetovej banky “Groundswell: Preparing for Internal Climate Migration”, ktorá ukazuje rozsah, dôležitosť a trajektóriu environmentálnej migrácie na základe analýzy veľkého množstva dát a dôkazov. Správa sa zameriava na tri tegióny: subsaharská Afrika, Južná Ázia a Južná Amerika a v rámci rôznych scenárov projektuje, koľko ľudí z týchto regiónov bude prinútených opustiť svoje domovy do roku 2050, aby unikli pred dôsledkami klimatických zmien (nedostatok vody, neúroda, rast hladiny morí). Cieľom správy je umožniť tvorcom politík a krajinám lepšie sa pripraviť na prevdepodobný pohyb ľudí v rámci krajín v dôsledku zmeny klímy.

Novinkou na tohoročnom seminári bola stolová hra Scenario Exploration System, v ktorej sa účastníci ocitli v roliach tvorcov politík, verejnosti, biznisu a neziskového sektora a vlastnými rozhodnutiami ovplyvňovali a vytvárali možné scenáre budúceho vývoja pracovnej migrácie podľa potrieb v danej krajine. Hru predstavila Alice Szczepanikova, analytička vedeckého centra pre tvorbu politík EÚ v rámci Spoločného výskumného centra Európskej komisie. Táto hra je voľne dostupná všetkým členským štátom EÚ a všetkým, ktorí sa zaoberajú problematikou migrácie.

Druhý deň seminára – zraniteľnosť a vykorisťovanie migrantov, trendy a rizika spojené s pracovnou migráciou, príklady dobrej praxe a osvedčené postupy pri riadení pracovnej migrácie

Tretí deň vzdelávacieho seminára otvoril Jeffrey Labovitz, riaditeľ regionálneho úradu Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) pre východnú Afriku a Africký roh so sídlom v Nairobi. Hovoril o zraniteľnosti migrantov ako dôsledku ich nelegálneho postavenia a nedostatku informácií. Poukázal na potrebu akceptovania zahraničných pracovných migrantov – ako príklad použil paradoxnú situáciu v Severnej Karolíne, kde systém uprednostňuje zamestnávanie miestnych robotníkov na tabakových farmách, ale tí o túto prácu nemajú záujem napriek svojej zlej ekonomickej situácii. V druhej časti prednášky sa zameral na situáciu migrantov zo štátov severného a východného rohu Afriky, na trendy, spúšťače rozhodnutia migrovať a na migračné dráhy, ktoré vedú do Líbye a Jemenu.

Na príklady dobrej praxe a osvedčené postupy v oblasti pracovnej migrácie v Ázii a Tichomorí sa zamerala Lara White, ktorá je vedúcou expertkou na pracovnú migráciu a ľudský rozvoj v Medzinárodnej organizácii pre migráciu (IOM) pre oblasť Ázie a Pacifiku so sídlom v Bangkoku. Predstavila faktory, pre ktoré sú pracovní migranti vystavení rizikám (nelegálny status, slabá verejná správa, nízka presaditeľnosť práva, rodový rozmer zraniteľnosti a bariéry v prístupe k spravodlivosti a náprave) a vysvetlila situácie zraniteľnosti späté s jednotlivými fázami pracovnej migrácie. Zosumarizovala osvedčené postupy ako sú bilaterálne dohody, regionálne konzultačné procesy alebo zapojenie súkromného sektora. Predstavila tiež Medzinárodný systém integrity prijímania zamestnancov, čo je schéma sociálneho súladu navrhnutá za účelom presadenia etického najímania medzinárodných zamestnancov.

Argentina Szabados, riaditeľka regionálneho úradu IOM vo Viedni pre juhovýchodnú a východnú Európu a strednú Áziu, predstavila trendy a faktory vplývajúce na migráciu v strednej a východnej Európe a zároveň analyzovala riziká a príležitosti týchto tendencií. Medzi trendami uviedla napríklad starnutie obyvateľstva a nedostatok pracovnej sily, čo spôsobuje čoraz väčšiu otvorenosť Poľska, pobaltských štátov, Českej republiky, Slovenska, Bulharska a Rumunska voči dočasnej a trvalej migrácii, aby boli naplnené potreby pracovného trhu. Ako hlavné riziká uviedla zneužívanie a nátlak na pracovných migrantov v náborovom procese, na pracovnom trhu a pri sociálnej integrácii. Pani Szabados tiez hovorila o výzvach, ktorým čelia krajiny pôvodu ako aj cieľové krajiny migrácie – ide najmä o vzájomnú spoluprácu, zapojenie súkromného sektora, prístup k transparentným a včasným informáciám, presadzovanie imigrácie a práca so samosprávami.

Seminár uzavrela online prednáškou Penelope Kyritis, ktorá koordinuje komunikáciu a vzdelávanie v Sieti pre sociálnu zodpovednosť založenú a riadenú pracovníkmi (Worker-driven Social Responsibility (WSR) Network). Zamerala sa na pracovné vykorisťovanie vrátane nútenej práce ako na charakteristickú a predvídateľnú črtu mnohých globálnych dodávateľských reťazcov, v ktorých zohrávajú kľúčovú úlohu nadnárodné spoločnosti. Tlak na znižovanie nákladov na pracovnú silu a jej reorganizáciu označila ako dôsledok globalizácie a venovala sa aj politickej ekonomike nútenej práce. Následne prezentovala výsledky štúdie "Nútená práca v globálnom obchode", ktorá skúmala obchodné modely nútenej práce v rámci globálnych dodávateľských reťazcov s prípadovými štúdiami o produkcii čaju a kakaa. Vysvetlila neúčinnosť programov sociálnej zodpovednosti firiem (Corporate Social Responsibility) pri zlepšovaní postavenia pracovníkov, ako aj nízku efektivitu programov, kde je zúčastnených príliš veľa strán. Za najúčinnejšie označila v tejto oblasti iniciatívy, ktoré aktívne vytvárajú samotní zamestnanci ako je Program spravodlivého poľnohospodárstva, Dohoda o požiarnom a stavebnom zabezpečení budov v Bangladéši alebo program Mlieko s dôstojnosťou

Prezentácie, podcasty (audiá) a ďalšie materiály sa dajú stiahnuť TU.